Všetko, čo potrebujete vedieť o panorámach
Tento článok vznikol ako odozva na pravidelné otázky užívateľov Galérie ohľadne fotografovania panorám. Obsahuje nielen kopu užitočných rád a nápadov vychádzajúcich z mojich vlastných skúseností a zo skúseností prizvaného hosťa, ale aj nepreberné množstvo odkazov na ďalšie zdroje a informácie on-line.
2.1.1 Pano hlavy a paralaxa
Eliminovanie paralaxy nám umožňujú rôzne (nie práve najlacnejšie) panoramatické statívové hlavy, ktoré vysadia fotoaparát dostatočne mimo osi otáčania. Tie sú robené s veľkou presnosťou a vcelku peknými možnosťami pozíciovania tak, aby boli vhodné na rôzne kombinácie fotoaparátov a objektívov. Ceny sa však pohybujú od 74 libier za plastový Panosaurus až niekde po 596 libier za 360precision hlavu. Preto odporúčam si také niečo vyrobiť na kolene doma. Bude to oveľa lacnejšie a službu to urobí rovnakú. Dokonca sa dajú podrobné návody nájsť aj na internete.
Moja doma vyrobená pano hlava a Nikon D200 + AF-S Nikkor 17–35/f2.8 ED-IF
Bod otáčania sa už potom dá skusmo určiť posúvaním fotoaparátu a sledovaním toho, ako sa paralaxa zmenšuje alebo zväčšuje. Pri troche trpezlivosti máme tento bod určený za pár minút takmer dokonale.
Komerčné pano hlavy:
Panosaurus, Nodal Ninja (NN3, NN5), 3Sixty, 360Precision, Kaidan, Manfrotto 303SPH
Doma vyrobené pano hlavy:
http://www.tawbaware.com/maxlyons
http://www.chem.uky.edu/…eople/Parkin
http://www.peterloud.co.uk
2.2 Panta Rei
Čas plynie a pri panorámach to platí obzvlášť . Čím dlhší objektív použijeme, tým musíme urobiť viac záberov, aby sme pokryli taký istý uhol zo scény (tým mám na mysli to, že pri fotení na 17mm objektív musíme urobiť viac ako 40 fotiek na plnú planétku, pričom rybie oko dokáže to isté pokryť na 7 záberov).
Ešte horšie je to v prípade, keď fotografujeme viac radov nad sebou. Vtedy je rozdiel medzi prvým a posledným záberom priamo závislý od expozičného času a šikovnosti fotografa.
Špeciálne pre potreby tohto článku som vytvoril panorámu košického Dómu Sv. Alžbety, na ktorej si ukážeme nielen rôzne neduhy svetelných podmienok, s ktorými fotograf zápasí, ale aj to, ako sa vyrába pravá nefalšovaná panoramatická planétka.
Dóm Sv. Alžbety v Košiciach vyfotený ako plná 360×180 stupnová panoráma.
Uvedieme si hneď prvý príklad: Táto panoráma katedrály sa skladá zo 43 záberov (presnejšie 48, ale 5 z nich sú prekryvy totálne navyše a zbytočné). Každý jeden záber bol fotený časom 1/40. Aj keby sme hneď zarátali čas na posunutie panoramatickej hlavy do ďalšej polohy v priemere iba 2 sekundy, vyjde nám celkový čas, potrebný na samotné fotografovanie, viac ako minúta. Samozrejme, realita je iná a často musíme medzi jednotlivými expozíciami počkať, kým sa presunú ľudia zo záberu, čo celkový čas na tvorbu panorámy ešte viac predĺži.
2.2.1 Zmena svetla
Pri pozornejšom pohľade na rozkúskovanú panorámu katedrály si môžeme všimnúť výrazné farebné rozdiely medzi jednotlivými poschodiami. Asi najmarkantnejší je ružový a žltý nádych stropu hlavnej lode priamo nad centrálnym oltárom – prvý a druhý rad panorámy v strede, ako aj podobný farebný rozdiel v ľavej bočnej lodi. V tomto prípade zašlo slnko za oblak, čo výrazne zmenilo teplotu svetla. Ľudské oko sa veľmi rýchlo prispôsobuje podmienkam okolia, a preto si takúto drobnosť nevšimneme. Problém si uvedomíme až pri porovnávaní záberov na počítači. Riešenie nejestvuje, lebo ani manuálne nastavenie hodnoty Kelvinov nič nerieši. Našťastie, každý lepší software tieto rozdiely medzi fotkami dokáže odstrániť a použiť nielen vyváženie bielej, ale aj minimalizovať výrazné expozičné nedostatky, ktoré sú vždy očividné medzi tmavými spodnými časťami panorám a presvetlenými oblasťami na oblohe. Inštalácia programu Hugin prichádza už priamo s prídavným Enblendom, ktorý počas finalizácie panorámy vyrovnáva nedostatky na fotografiách v zmysle farieb a expozície a zásadne tak redukuje vznikajúce prechody.
2.2.1.1 Zmena expozičných podmienok -MANUÁLNY režim
Tým, že pokrývame oveľa väčší uhol záberu ako pri jedinej panoráme, vystavujeme sa problémom expozície. Už aj pri fotografiách, kde sa nachádza obloha, si nemôžeme vyberať . Automatika fotoaparátu sa snaží vyvážiť záber, aby bol ako tak použiteľný. Pri fotografovaní panorám nám takéto nastavenie veľmi uškodí. Ak by sme totiž exponovali každý záber podľa jeho špecifických požiadaviek, rozdiely medzi fotografiami v celej mozaike by boli príliš veľké a na panoráme by sme okamžite zbadali spoje. Preto je dobré zvoliť si jedno vyvážené miesto zo scény, podľa ktorého nastavíme expozíciu pre všetky fotografie, a tie potom exponujeme v manuálnom režime M, čím si zabezpečíme, že sa nám nastavenie nezmení. Často je však problematické spoločné hodnoty a všetko záleží od okolností. Na príklade katedrály môžeme stále vidieť vitrážované okná a tiež prekreslenie detailov v tmavých častiach gotických stĺpov. To všetko iba vďaka zamračenému počasiu, ktoré poskytlo dostatok difúzneho (rozptýleného) svetla. Použitím soft režimu fotenia, ktorý znižuje kontrast, sa dá dynamický rozsah čipu potiahnuť na maximum. Počas záverečných úprav treba fotografiu dostať do normálu a vytiahnuť z nej tiene, aby pôsobila realisticky. Tu už však záleží iba na chuti a šikovnosti každého fotografa.
Túto kapitolu si môžeme zhrnúť do jednej vety: Panorámu fotografujeme v manuálnom režime, pričom si expozíciu nastavíme podľa najsvetlejšieho miesta, ktoré chceme mať ešte prekreslené.
2.2.2 Duchovia
Čas však hrá v náš neprospech ešte v jednom prípade, a to, keď máme na scéne pohyblivé objekty. Obzvlášť pri fotení panorámy s ľuďmi alebo dopravnými prostriedkami v zábere sa vystavujeme riziku, že po zlepení uvidíme duchov. Tým, že osoba je na jednej fotografii, avšak na druhej, s ktorou sa prekrýva, už nie je, nám program počas lepenia nevie určiť, ktoré pixely vynechať a ktoré zas nie. Ešte horšie je, ak máme jednu osobu na panoráme viackrát (ako vidno na ukážke). Najviac si to všimneme pri fotografovaní pamiatok a iných podobných preturistovaných objektoch, kde sa hemží množstvo potenciálnych duchov. Počas vytvárania panorámy z košickej katedrály bolo treba počkať medzi niektorými zábermi aj minútu či dve, kým sa náhodní okoloidúci ráčili presunúť .
Ako sa vyhnúť duchom na výsledku je veľmi jednoduché. Treba si dať pri fotení pozor a vynechať pohyblivé objekty z každého jedného záberu. Ak to však možnosti nedovoľujú, obávam sa, že neostáva nič iné, ako po finálnom spojení celej panorámy použiť klonovanie a ručne panorámu vyšperkovať (pozdravujem týmto Igora :), aby takéto drobné vady nenarušili reálnosť výsledku. Tu už dochádzame k výhode širokouhlého objektívu. Ak fotíme na rybie oko na výšku a pokryjeme veľkú časť scény naraz – tým sa myslí to, že na 7 záberov rybím okom vyfotíme všetko, 360×180 stupňov (ako sme už vyššie spomínali – plnú malú planétku), máme oveľa väčšiu šancu vyhnúť sa takýmto problémom. S trochou trpezlivosti to však ide rovnako dobre aj so setovým objektívom, takže nemusíme hneď kupovať nové sklo.
Zlomy sú dan za fotenie architektúry z ruky.

Komentáře
Zobrazit diskusi ke článku ve fóruuff.... zatím jsem to jen proletěl... myslím že tvůj článek půjde na papír abych ho mohl v klidu prostudovat...
každopádně skvělé téma... !!!
díky moc.. !!!!
Zrovna včera jsem zkoušel panoráma - super počasí, super místo... a pak jsem to doma všechno smazal. Zkusím to proštudovat a třeba to zkusíém ještě jednou.
Vyborny clanok, pekne spracovany a nazorny. Tesim sa na pokracovanie ;-)
tak uz viem, co bude tema najblizsich par tyzdnov v galerii :o))
Som rád že tu ten článok vznikol, chybičky krásy gramatické a podobne mi vôbec nevadia, hlavne že sa človek niečomu priučí.. Najviac ma zaujímala odpoveď Lukáša práve k fotke, kde zasahuje v ľavej časti prechodový filter do horizontu a v pravej je slnko. Jedna časť je prepálená, druhá tmavá. Tu je však len dva krát napísaná tá istá otázka a žiadna odpoveď. Urobiť panorámu kde každý záber je v takmer rovnakých svetelných podmienkach je jednoduché. Urobiť HDR jednu fotku je tiež jednoduché. Ale urobiť HDR panorámu tak, aby nebolo vidno spoje a prechody je už sakra problém. Tu práve stále nejdem ani ja na istotu, ale len strielam. Či spraviť z čiastkových fotiek hdr fotky a potom panorámu, alebo dve panorámy a tie spojiť do výslednej hdr. Pri fotení panorámy z horizontálnych fotiek je možné jednu fotku (kde je slnko) cvaknúť aj na inú expo a potom plynule pomocou gradient masky použiť v rámci záberu, ale keď sú fotky na výšku, tak tá plynulosť je obmedzená šírkou tej fotky, a vznikne nepríjemný pruh.. takže dúfam že v druhom diely sa okrem "planétky" dozviem niečo aj o tomto. 1-
Aaaaa, Zitak, ahooj!
Som rad, ze sa clanok paci.
Igor ;)
Marian - Ano, druhy diel sa venuje aj HDR spajaniu, avsak tato tema nebola primarny ciel clanku, takze tam najdes iba maly odstavec uplne na konci s ukazkovou panoramou. No urcite to viacerych ludi zaujima, bolo by to treba spracovat obsirnejsie, suhlasim.
V skratke odpoviem, ze na HDR sa lepia vsetky fotografie naraz v jednej panorame. Nevidim dovod ani vytvarat ciastkove HDR, ani cele panoramy a potom ich spajat, ale teraz je zbytocne predbiehat...
Dobra prace Pepo, zajimavej clanek :)
Dobry clanek.
Chtel bych se v druhem, popr. tretim dilu docist i o SW, nastavovani parametru pro spojovani atd.
Treba i neco o zmensovani pri zachovani max. kvality atd...
Pavel - Dik. Druhy diel obsahuje podrobne ukazky programov Hugin a PTgui, takze je sa na co tesit :)
Všestranně vynikající článek.
Super článok, už sa teším na pokračovanie. Dozvedel som sa tu veľa nového a určite si v blízkej budúcnosti tieto nové vedomosti vyskúšam v praxi
Paráda, dlouho jsem čekal, až se tady objeví opravdu něco poučného a něco, co se dá využít. Taky jsem rád, že se mi potvrdily mé vlastní zkušenosti a kromě paralaxy a k čemu jsou pano hlavy jsem se nic zásadního nedověděl, za což jsem vlastně rád, protože to dělám asi správně :-) těším se na pokračování
To MArgoVargic: a napadlo Tě na straně kde je slunka trošku podexponovat od průměru, třeba o dva, tři časy a na straně, kde je už není obloha, přechoďák natočit, aby kopíroval terén a pak na zbylé snímky úplně vytáhnout? hm? je to už trošku naročnější co se týče zkušeností, ale jde to: http://www.fotoaparat.cz/index.php?r=25&rp=280669&gal=photo
Není to úplně ono, protože to byl první pokus o panromu, kde přímé slunce, ale dneska si myslím, že už bych zvládl lépe i bez HDR.
hmmm ... pekny
:-)
Paralaxa dost zaujala, tak som pohladal aj nejaku ukazku (zaujimave je to od 5,5 minuty videa):
http://www.youtube.com/watch?v=1L8RsxPrHB8
To Vilém Figalla: to mi je všetko jasné, tiež robím aj svetelne zložitejšie panorámy. Keď je to pano z horizontálnych fotiek, a napr. na prostrednej fotke je v strede slnko, tak ju precvaknem ďalšou expozíciou a navrstvím na pôvodne exponovanú fotku pomocou gradientnej masky tak, aby som sa na okrajoch tej fotky dostal k expozícii tých krajných fotiek. Avšak keď je to pano s fotkami na výšku tak tento prechod (keďže je fotka úzka) je dosť strmý a niekedy aj viditeľný. Bolo by riešením precvaknúť napr. 3 fotky a spraviť cez ne postupný prechod, hladám skrátka niečo univerzálne. Inak si myslím že v prípade Lukášovej fotky je lahšie vytiahnuť na svahu tiene, ako otáčať prechodák,, to by mohlo narobiť ďaleko viac paseky. ak máš chuť tak napíš ako si robil foto na ktorú je odkaz.
P.S. mám napr. zimnú foto na jednu expo, kde je slnko priamo v strede, a aj kraje fotky sú gut, lenže v zime to sneh pekne ponasvetluje.. to je iné.
tento clanok som si odkladal :) co dodat, uz sa cakam na druhy diel
bez toho sa :X
Pro vkládání komentářů musíte být přihlášen.