Cestopis - 2600 km po Islande (Iceland), september 2006

Už tomu bude pomaličky dva roky, čo ma na bicykli, cestou z práce napadlo, že by bolo super ísť pozrieť sa na Island, keď už sme tak blízko (pracovali sme v tedy v Írsku (a stále pracujeme) o:). O necelý rok neskôr sa sen stáva realitou..

V piatok, 1. septembra 2006 sme spolu s priateľkou (už snúbenicou Andrejkou), hodinu pred polnocou tamojšieho času pristáli na lestisku v Keflavíku a prvýkrát sa nadýchli toho nádherného, čistého islandského vzduchu. Aj keď nie je až tak citeľný rozdiel v porovnaní s írskym, prišlo mi to ako dobrý úvod.. o:) Čechoslovák letiaci z domoviny rodnej však bude rozdielom milo prekvapený. Skúste si predstaviť, ako vystupujete z lietadla na letisku veľkom ako to Košické, ležiace kilometer od oceána – noc, ticho a kľud (ste posledné lietadlo dňa), vlhký a studený vzduch.. Ľahko môžte očakávať aj 5 °C.

Plán našej cesty bol zhruba následovný. Požičaným vozidlom Suzuki Grand Vitara 4×4 prejsť okružnú cestu ostrovom ohňa a ľadu, zastaviť sa u „Top atrakcií“, zájsť do interiéru, ako sa volá neobývané vnútrozemie ostrova, kde asfaltovú cestu nehľadajte, a vrátiť sa po 8 dňoch na letisko. Samozrejme, že 8 dní je strašne málo na ostrov dvakrát väčší ako Slovensko, ale nám termín cesty naplánovalo Andrejkine zamestnanie a dĺžku cesty moje zamestnanie.. Tak napríklad, ten termín zasa nebol až tak zlý. V septembri to môžte mať o čosi chladnejšie, nezažijete polnočné slnko, niektoré kempy sú už zatvorené, ale na druhej strane máte šancu vidieť polárne žiary (nám sa nepodarilo) a čo je dôležitejšie, Island už nie je tak natrepaný turistami a to mi prišlo ako veľká výhoda..

Prvý deň sa začína raňajkami a hygienou na benzínke v Reykjavíku. Začali sme ho ešte pred východom slniečka, pretože sme spali v aute, kde nám bola strašná zima, nemohli sme v noci otvoriť kufor, kde sme mali všetkú batožinu a tak sme len improvizovali v tom, v čom sme došli.. Však ráno je lepšie raňajkovať, nie? Prvý deň bol trochu neštastný tým, že nám nabúral viac-menej celú dovolenku. Stalo sa tak nedomysleným rezervovaním B&B (niečo ako penzión v rodinnom dome) na prvú noc, resp. noc po prvom dni, čiže už druhú noc v Reykjavíku. Tzn., že sme boli nútení sa po celom dni vrátiť späť do hlavného mesta a tým pádom sme stratili jeden deň. Alebo poldňa. Andrejka stále tvrdí, že to bol dobrý nápad, tak snáď..

Poďme sa teraz pozrieť, kde sme sa my pozreli. Ako prvá zastávka prvého dňa bol Þingvellir. Miesto, kde vznikol prvý parlament na svete, ale čo bolo dôležitejšie bolo to, že sme sa ocitli v doline, ktorá vznikla ako následok vzájomného vzdiaľovania sa Európskej a Americkej tektonickej dosky (cca 10 mm/rok od seba a 1 mm/rok do „zeme“). Niekoľko 100 metrov široká a približne 45 metrov vysoká „prasklina“ do zeme, plus niekoľko tisícročné lávové pole okolo.. Nádhera! Samozrejme, že nie len Þingvellir je výsledkom vzájomného posúvania sa kontinentov. Ten transatlantický chrbát pokračuje cez Island z juhozápadu na severovýchod takým „esíčkom“ a poznamenal tak celý ostrov nie len jeho obrovskou živou sopečnou aktivitou. Tuším, že je to jediné miesto, kde sa to dá pozorovať nad morom (čo sa týka Európy a Ameriky). Druhé je Great Rift Valley v Afrike.

Naša cesta ďalej pokračuje ku gejzíru Geysir, čo je vlastne „gejzír gejzírov“. Podľa neho sa volajú všetky ostatné. Exploduje približne každých 5–9 minút. V jeho okolí sa nachádzajú dve nádherné modré a teplé jazierka, malý gejzír, malý kráter a kopček s peknou vyhliadkou. Asi 4 kilometre na sever sa nachádza vraj najkrajší vodopád na Islande Gullfoss. Jeho vody koniec-koncom ako takmer všetky vody na ostrove, tečú s neďalekého ľadovca a preto sú hnedej farby. Náš prvý deň sme ukončili neďaleko letiska Keflavík v The Blue Lagoon (Modrá Lagúna). Čo je nádherné termálne kúpalisko! Je vybudované síce človekom, ale jeho vody sú naozaj z hĺbkových vrtov. Najskôr však prejdú turbínami neďalekej elektrárne a potom putujú do kúpaliska, ktoré je celé postavené v lávovom polí približne 3 metre hlboko.

Dnešným cieľom (2. deň) bol Landmannalaugar. Raj na zemi! Predchádzala tomu samozrejme ranná prehliadka Reykjavíku, navštívili sme najvyžšiu budovu na Islande (betónový kostol, ktorý stavali 30 rokov), prístav, zopár ďalších miest cestou a púšť.. To je slovo, ktorým sa dá popísať Island v interiéry. Ja by som to ešte rozdelil na tri podskupiny: kamenná púšť, škvárová púšť a lávové polia. Samozrejme, že už len jazda takouto krajinou, rozbitými šrotolinovými cestami, brodenia riek a podobne je obrovským zážitkom. Stávalo sa, že sme niekedy prešli aj stovky kilometrov bez toho, aby sme stretli ľudskú bytosť, auto alebo hocičo, čo vytvoril človek, ak nerátam cestu.. Neuveriteľný pocit nadšenia je to, vzrušenia a možno aj trochu strachu, alebo skôr zodpovednosti, že čo ak by náhodou to, alebo ono..