Paráda - krása.

Svetlo určite autorku miluje, ako ukazuje jej tvorba. Nepochádzam z Pluta, ale ja taký vzťah so svetlom nemám, niežeby som ja svetlo nenávidel, ale moja vlastná obežná dráha v slnečnej sústave fotografie je akosi viac, o dosť viac v temnote, takpovediac. Vidím temnejšie, menej foto-veselo, mám len drobný snímač svetla, vyššie ISO, teda, keď zvýšim svoje vnímanie, to u mňa väčšinou znamená šum a šum je proces, ktorým sa dá modelovať najlepšie smrť.

Z fotografie mám v kontexte svojho vnímania zmiešaný dojem. Sám názov umiestňuje môj mentálny zrak do lesa. Chápem to tak, že autorka považovala za dôležité takto fotografiu klasifikovať. Je tento názov v kontexte fotografie niečo ako "model" neistoty? Hovorím o fokusom (hĺbkou ostrosti) izolovanom kvete (a časti odumretého listu), a to tak, že cítim, že si autorka možno nemohla vybrať vhodnejšie pozadie, teda nejako zaujímavo rozostrené "farbo-tvary". Iste, dobrým rozostreným prvkom pozadia je tu druhý kvet, ktorý vytvára echo tomu v pláne zaostrenia, ale mimo tieto dva prvky mám pocit, akoby fotografia vyjadrovala boj medzi krásou a nehostinným miestom; rozostretá zelená v pozadí má pre mňa zlovestný nádych. Možno to nebol tvorivý zámer, ale svetelným tónom ide z tejto fotografie na mňa smútok.

Jasunari Kawabata vraví, že krása a smútok patria k sebe, minimálne v kontexte tradičnej japonskej estetiky. Tu mi z krásy trochu uberá zvlášť pozadie za druhým kvetom, farebný tón a textúra toho zeleného pozadia.

asi bych to oteplil, když už nebylo světlo

Ale ta zelená je nový život, patřící k jaru, ne smrt... i když to pozadí je vlastně kousek starého kmenu, porostlý mechem, podobně jako staletím zapomenutého mramoru (pomníku), možná právě proto, ti to evokuje ten smutek. Já ho v lese také často cítím i když ne tím mechem, jsou v tom spíš jen vzpomínky. S tím světlem, to nebyl žádný zázrak, většinou pod mrakem, na chvilku posvítilo, ale to jsem smázla hned ve foťáku i když jsem měla clonu. Ten název neznamená nic jiného, než to, že to bylo focené v lese, nechtěla jsem dávat jen název kytičky, kterou každý zná, Díky za písmenka, potěšily.

Môj komentár bol myslený ako pokus o kritický pohľad, čo neznamená iba negatívny postoj, ale žiadny kritik, ak iba nechváli, nečaká, že autora diela poteší, takže ďakujem za reakciu.

Tú zelenú na svojom monitore, svojou subjektivitou, jej mnou celkovo vnímaný svetelný tón a celkovo vnímaný farebný odtieň, vnímam nie veľmi veselo, navyše textúru (kresbu) tej zelenej vnímam už skôr v ríši digitálnych artefaktov, než čokoľvek prírodné, či neutrálne abstraktné; netušil som, že tá zelená je mach.

Čo sa týka názvu, odkazoval som presne na to, čo píšete. Ale z môjho pohľadu nejde o názov kvetu, ak je fotografia myslená ako vzdelávací/informačný obrázok, tam práve presný názov kvetu priam patrí. Ide o to, že čo tým autor vyjadruje, keď dá do názvu napr. slovo "kvet", ak je na obrázku kvet, navyše tak, že ho vidí každý divák aj sám. Mne tu v takom duchu prišiel názov ako možno príliš "potvrdzujúci".

Tým sa dostávam k tomu, čo som v súvislosti s názvom nazval ako "model neistoty". Ak má fotografia názov "Lesní zátiší..", tak možno odo mňa vyžadovala hlbšie zamyslenie sa, ale spoliehal som sa na priamu vizuálnu "nápovedu" a celkový dojem. Zelená tu tvorí istú časť z celku a ľudský zrak je vnímavejší práve k zelenej, takže možno aj "technické artefakty" (ak to chápem správne) sa na zelenej dajú viac všimnúť, zvlášť očami kritika, ale je možné, že to tak naozaj vnímam iba ja.

Není nad to, umět vyjádřit svůj názor v jedné větě. :-)
Trochu mi to připadá, jako odraz v zrcadle. :-)
V

Počítam, že ten sarkazmus je smerovaný smerom ku mne. Ach jaj, ale aj ja mám na tomto webe niekedy chuť začať hodnotiť aj niektoré "hodnotenia", teda názory vyjadrené jedným číslom (a niekoľkými hviezdičkami), či strašne duchaplnou "vetou".

Tvůj první komentář, Míla , podle tebe stejně nepochopila, tak ji to vysvětluješ v druhém, ještě delším komentáři.
A není to míněno až tak úplně sarkasticky.
Manželce po obědě řeknu, děkuji bylo to dobrý, moc dobrý, nebo jen poděkuji.
Kdybych ji popsal svoje chuťové pocity, jak by to měla příště vařit, tak mě pošle do hospody na oběd.
Ač to takto píšu, tak to nemyslím špatně a budu se těšit na tvoje další komentáře.
Ale asi je zase nedočtu až do konce.
Vašek

Vážený pane, pravda je, na tomto webe som sa venoval iným veciam, než skúmaním toho, ako sa tu prejavujete, ale aj tak som si o Vás vytvoril nejaký zbežný, taký ten názor bez námahy, a ten bol pozitívny, jednou vetou, ak by som mal vybrať toho drzejšieho z nás dvoch, vybral by som seba. Tak som Vás vnímal svojím periférnym videním, lebo som, v dobrom zmysle slova, nemal dôvod nejak zaostrovať.

Je na Vás, ako čo myslíte, moja myseľ nie je zahrnutá v tej Vašej. Len mám trochu pocit, že ste mi práve napísali, že čo sa mňa týka, správne mám písať komentáre pod fotografie iných tak, ako to vyhovuje práve a presne Vášmu vkusu.

jsme jenom lidi.
Václav

Pane smallgrammare, hezky sepsáno, až vydáte knihu, prosím dejte mi vědět..

Ach jaj.

Mimochodom, keď ste sa sem teda prišli pridať k sarkazmu, dúfam, že túto svoju duchaplnú poznámku smerom ku mne tu necháte tak, že tento svoj komentár nenahradíte bodkou, ako pri inej fotografii, kde ste mali posledne potrebu reagovať na môj komentár, pre mňa ťažko pochopiteľným spôsobom, lebo nie som Váš pes, čo má povinnosť poslúchať/plniť Vaše povely. Tu ste ma už neprekvapili, nejaký ten moment/čas pozorujem, že Vám moja prítomnosť na tomto webe asi musí celkovo prísť nepríjemná, možno zvlášť, ak nejakú fotografiu chválim. Tak nech teraz z môjho pohľadu máte aj lepší dôvod: od tohoto momentu je to vzájomné. Kniha to nie je, ale všetky tieto slová sú iba pre Vás.

583 slov hodnocení pod fotkou a bez hvězd, přiznám se, že mi není jasné jestli se vám ta fotka vlastně líbí nebo ne...

Konkrétne od Vás mám komentár: "Reportáž jak vlci napadli ovce... asi..." a je bez číselného hodnotenia.

Na tom mojom troj-obrázku nie sú žiadne ovce, ani to nie je myslené ako reportáž. Tým, že to nie je myslené ako reportáž, zaujíma ma, ako to vidí divák metaforicky, nie doslovne. A Vy ste sa z môjho pohľadu trafili do obrazu, metaforicky (človek ako vlk) to naozaj môže byť "reportáž o pôsobení vlkov v krajine", trafili ste sa, ale myslím, že ste si to vôbec neuvedomili, Váš komentár nebol prejavom "páči", ak správne čítam medzi riadkami či skôr medzi slovíčkami, bol to prejav opovrhnutia. Za komentár som Vám poďakoval a myslel som to vážne, lebo ste si dali námahu napísať mi, ako na Vás fotografia pôsobí.

Ale tiež by som mohol povedať, použijúc Vaše slová, že "mi není jasné jestli se vám ta fotka vlastně líbí nebo ne...", a možno by ste mohli aj súhlasiť, podľa toho ako Vás chápem, tú potrebu, to vnímanie, očakávanie, že sa budem vyjadrovať na spôsob "páči-nepáči".

Zrejme ale 583 (budem Vám veriť) slov je už prekročenie magickej hranice, kde Vy od iného človeka pod inou fotografiou očakávate, že k nim navyše ešte pridá kategóriu páči-nepáči, akou je aj číslo.

Myslím, že tu takto obaja vytvárame obsah, ktorý táto konkrétna fotografia vôbec nepotrebuje. Áno, ja tu takto určite toho nepotrebného obsahu vytváram viac, za čo sa autorke fotografie ospravedlňujem.

Jelikož jsme pod něčí fotkou, navrhuji abychom ukončili cokoliv co není hodnocením této fotky. Od diskusí je tady forum. Děkuji.

líbí