Na fotografii je pre mňa zvláštne to, že si uvedomujem, že by mala naozaj ohúriť, ale nanešťastie sa to nedeje, či nie tak, akoby som si asi prial. Nie vizuálne.

Tá "improvizovaná" strecha je brilantná, aj auto k nej. Myšlienka/príbeh v pozadí, ktorý si možno predstavovať, to tu je. Aj samotný "objekt", auto je akoby v pozadí, za plotom a tónovo sa takmer vpíja do pozadia.

Možno je môj problém s prácou kamery/technická stránka (ku ktorej počítam svetelnú tonalitu) a s postavením kamery, neviem, možno by som chcel vidieť "širší" kontext, širší záber. Tak či onak, auto akoby chcelo opustiť záber, ísť smerom ku mne, divákovi, cez plot, zázračne sa oslobodiť z daného miesta a času, silou improvizácie-imaginácie, kým povie svetu posledné zbohom, akoby chcelo prejsť ešte aspoň pár metrov, keby bolo treba, tak aj bez kolies... V tomto aspekte sa mi fotografia veľmi páči.

A kdo mi to auto ukradne, tomu ať ruka upadne!
Dobrá fotka...

Z té fotky tryská tajemno.

Ticho, zabité kamenem.
fajn
V

Smutný vrak se ztichlým motorem, co už asi nikdy nevystoupá do radostných otáček ... tiché čekání na zázrak (opravy) .... či rachotící konec (sešrotování)
Výborná!

Předmět-myšlenka i "pochmurné" provední mi říká, že asi nezaburácí, chytré!

Pěkně si odpočívá v tichosti....hezké :-)

Dobrý nález a prima povedení.

Dobrý... Ten způsob opravy střechy je úchvatný :-)

To je můj šálek čaje ...

Ďakujem a potešilo :)

Vďaka za obsiahle vyjadrenie k fotografii :)

Niet zač. Bol to rýchly, improvizovaný, prvý dojem. Dnes by som bol asi opatrnejší s tým, že čo ma ako vizuálne hneď "neohuruje", lebo všetko ide z fotografie samozrejme vizuálne, hoci sa to stretá (či nestretá) s tým, čo už človek má v sebe. Ale opatrnosť by ma možno zase blokovala úplne a nepovedal by som k fotografi nič, ani to, čím ma ohuruje vtedy aj teraz.

Hmmm - jj - Ticho tam je. :-)

Temné ticho.

Všichni takhle jednou skončíme. Anebo že by to bylo jinak?