Kdybych měl děti, psal bych jim pohádky.

Měj se moc hezky.

Václav

říznul bych to tak aby tam nebyl ani kousek oblohy

za mne .. bez oblohy a trochu prosvětlit

Pekné včelky. Václave.

oki
btw bola na skle sietka?
pre pripad agresivity obyvatelov
bo ak by bolo umelohmotnee, mohli by si plast pomyylit s plaastom :)

líbí, oblohu tam také nechci :)

Milý Václav,

ďakujem, veľmi...ešte teraz sa červenám :-) Dnes som mala namáhavý deň, psychicky i fyzicky náročný, práve som si chcela pozrieť nejaké fotografie, aby som aspoň na záver dňa preladila svoju myseľ a čo nevidím...únava zo mňa spadla, ako obnosené šaty, srdce pookrialo, dušu zaliala príjemná blaženosť, červeň líca...to všetko si spôsobil ty. /ty, ty! /
Ja naozaj neviem, kedy a či vôbec sa niekedy v živote stretneme, ale veľmi v to verím, nemohla by som bez toho umrieť, tak to cítim, a ešte keď píšeš o tých haluškách, tak je to úplne jasné....:-)
Václav, určite si nebol sám, kto čítal tie úryvky z knihy o umení lukostrelby, čítalo ich viac ľudí, tým som si istá, a až teraz, keď píšeš, že si ich redigoval, tak rozumiem tomu rozdielu, myslím, že pre mňa je tvoje podanie oveľa zrozumiteľnejšie a pútavejšie....nádherne narábaš so slovom, Václav, fascinuje ma to....keby som nebola už dospelou ženou, chcela by som byť dieťaťom, dieťaťom, ktorému by si písal rozprávky a prosila, žobronila by som, aby si mi ich aj čítal. Pozorovala by som tvoje pery, ako sa otvárajú a zatvárajú, ako modelujú písmená do slov a slová do viet a počúvala by som tvoj hlas, jeho zafarbenie a intonáciu, podobne, ako som v detstve pozorovala svoju starú mamu. Pamätám sa, že po dlšom čítaní mávala pery už suché a v kútikoch sa jej lepila jedna pera /ret/ o druhú a mňa to pozorovanie tak opantávalo, že som podchvíľou nevnímala obsah rozprávok :-)
Nemyslím, Václav, že sa chováš ako väčšina, ale rozumiem ti, toto prostredie je deprimujúce, priamo úmerne vnímavosti jednotlivca rastie i jeho znechutenie. Možno to má tak byť, aspoň si človek uvedomí, čo nechce.
Netrpezlivá som už aj ja, tulipány a narcisy sa už zo zeme ťahujú, zima straší aj u nás, ale sú to také posledné nádychy a výdychy, sem-tam ston, neberiem ju už vážne, už nás neoklame, jej koniec je blízko....a keď pozerám na tvoju fotku, tak je to ešte istejšie...v dobrom u/h/le si mal slniečko, ešte aj tá vlnitá krytina sa ho napila...dostala som chuť na chlebík s maslom a medom :-)
Tak dobrú chuť i tebe, i dobrú noc, i dobré ráno, i dobrý deň...
ahoj
Dana

moc pěkné

nádherná fotka..ty zlatavé kladné hodnoty sinusoid..

nachazim....

Mně je tu smutno.

To se nedivím. Tady mi smutno bývá také.

Ano, tak. Pozdravuj doma, Václavku.