!*+

:-

emotivní...
Postýlka č. 311 - silné...

silné, je smutný

působivé 6

silné

pusobi to dost emotivne, hlavne muj pohled pritahuje to cislo 311-proste jen dalsi cislo...

smutné, to číslo.....pocit jako Petr Konvička

Má to v očích, bohužel :-(.

6+

6-

6+ Trošičku více rozostřené pozadí a může být 7

prostě špekulant!! bezva snímek!

jsou to skvělé snímky, a hodně o těch dětech vypráví! je to bezvadné (a myslím, že i užitečné.. - dík za nás ostatní !)

prostě špekulant!! bezva snímek!

fotka s "pribehem a osudem"... s vypovedi...
z remeslnyho hlediska bych jen asi nechal vice mista okolo ditete, aby byl videt roh postylky... ale moc by toho tato uprava nezmenila... fotka pusobi i tam.

Ahoj...fajné foto

Opět velmi emotivní portrét...

Jó, a ten paleček je malinovej!

nějak unavený .... :o)

:)

!

čistá foto a čistá dušička - velmi smutné

:-)

smutné

Tvoje fotky sú veľmi emotívne, táto zvlášť.
Určite dosť emotívne je aj prostredie v ktorom pracuješ. Teším sa na ďalšie ... ahoj

5+ ta hlavne,ze ty fotis...co nevezmes na ruky???ale nie....pekne foto

:-*

Tiež mám skúsenosť s fotením v "decáku",výborná fotka!Keď si spomeniem ako bolo na mne nalepených aspoň päť deciek a už mi neostali žiadne ruky aby som v nich mohol držať fotoaparát a fotiť,dávam klobúk dole ako si to Ty zvládol.Kto to raz neskúsi,nepochopí o čom to tu píšem.Ahoj!!

5+

pekna seria

Fajn!

to číslo tomu dává strašnou sílu

líbí, kvalitní fotka, emeotivní

Působivé.

:)

0 vypovedajúca hodnota.

do alba možná

jeejo.. kedysi som bol tiez taky :))

Vždycky o "tvých" dětech přemýšlím, fotka velmi působivá

311

supa :) Ahoj Frantisku :)

skvělá momentka! :)

:)

veľmi emotívna fotka... smutné je to číslo na postielke, /ako u nás v base.... hrozné, nebolo by lepšie meno? nahlas rozmýšľam:(/
... smutné oči, oči, ktoré čakajú. Zvyčajne ide o citlivé a krehké duše. Čakajú, že si ich niekto všimne a pôjde im v ústrety... Tieto detičky potrebujú hlavne cit a lásku... obdivujem tvoju prácu a klobúk dolu.....
... to, že sú ticho meznamená, že sú spokojné. Keď som bola malá, rodičia brávali na Vianoce k nám pravidelne jedno dievčatko - Marienka sa volala... aj ked som bola malá, videla som v jej očiach, že aj keď sa smiali, srdiečko plakalo... asi od samého začiatku čakala na deň, keď sa vráti po sviakoch do DD... nikdy som nerozumela slovám, prečo sme si ju nemohli nechať, "je to zložité, jej otec nedá súhlas"... a aj ked sme ju navštevovali a nosili darčeky, iskierka v očkách bola len chvíľková.... veru, rozsmutnel si ma, ale aj to patrí k životu ... aj tak ti ďakujem za to, čo robíš...