Srnec lesný -Capreolus capreolus-
Teplota stúpa a dni sa predlžujú, to je neklamným znakom, že jar sa nezadržateľne blíži. Slnko zapadá v týchto dňoch okolo 17:30 a to mi dovoľuje vybehnúť do prírody aj po práci. A keď svieti slnko, bol by to hriech nevyužiť.
Ihneď po práci sadám do auta na krátky presun za mesto. Prezúvam sa a vyberám foťák, veď čo keby som niečo cestou stretol, statív, ďalekohľad a môže sa ísť. Kráčam po členky v blate, no nijak mi to nevadí, aj napriek tomu, že som len deň predtým pral oblečenie. Mám našťastie vysoké čižmy. V diaľke sa vznesie pár volaviek. Prechádzam okolo vody, preskakujem potôčik a strom, ktorý skrížil cestu počas letnej búrky cez srnčiu ruju. Už len pár krokov a stojím na okraji lúky. Rozhliadam sa. Vzduch je čistý a tak prechádzam po jej okraji až na opačnú stranu, kde zvykne vychádzať srnčie. Rýchlo si rozkladám statív, maskovanie a už som "neviditeľný".
Pokračovanie príbehu na:
https://www.facebook.com/wildnature.sk
Nemůžete komentovat. Nejste přihlášen(a).