Ten typ fotografie, pri ktorých mám pocit, že každý pixel je zapojený do celkového gesta. Ten typ, kde mám ako divák pocit, že vidím, pretože som priamo v oku fotografovom.

Ten typ fotografie, že pre mňa o nich platí podobný obraz, aký Cynthia Ozick vytvára o žánri eseje: "Ona", obraz vábiaci, pohlcujúci; očarujúco ústretový a tiež nástojčivý, ale nadovšetko živý.

Keď zaklopeme, otvorí nám a prevedie nás z miestnosti do miestnosti. Osobne sa do nás nestará, ale vo vzťahu k nám môže byť čímkoľvek, len nie nehostinnou. Nie je to skrytý princíp, téza, alebo konštrukt. Je priamo tu, živý hlas, s ktorým vchádzame.

5++
V