Pred rokom 2010:
https://www.fotoaparat.cz/fotogalerie/fotografie/180322/?page=4a1688d55883885138dacf3c6ce70040
http://www.warrenphotographic.co.uk/27659-longhorn-beetle-flight-sequence-multiple-image
https://www.flickr.com/photos/johnhallmen/2902861334
2010 a neskôr:
https://www.flickr.com/photos/13084997@N03/5152395539
https://www.flickr.com/photos/13084997@N03/28820242256

Špecifikum môjho zámeru, v tichosti rozvíjaného od roku 2014 (https://www.flickr.com/photos/61365857@N06/19005249531) je zachytenie aj niečoho iného ako len hmyzáka v letku v rôznych fázach. Ideálny "upgrade" by mohla byť fotografia zachytávjúca napr. 1. prílet nenaloženej včely na kvet, 2. zachytenie procesu nakladania peľu, a následne 3. odlet naloženej včely, všetko ostro a/alebo akčne. Podobných dejov sa dá nájsť v prírode veľké množstvo, o mnohých sa vie aj píše, a takmer žiadny ešte takýmto spôsobom zdokumentovaný nebol...

Nie je to tradičná "wildlife fotografia", teda termín, z ktorého sa na FA ale aj inde vo svete už stala nadávka, hlavne kvôli rôznym variáciám emotívnych prejavov "inovátorských falšovateľov" a následným reakciám "obrancov štábnej kultúry". Podľa môjho názoru je čistá wildlife fotografia hmyzu ešte väčšia utópia ako wildlife fotografia iných zvierat, a podriadenie sa jej pravidlám fotografa viac obmedzuje ako mu prináša osoh. Podobne je to aj s divákmi. Na druhej strane, nebyť po všetkých stránkach dostatočne bohatých ortodoxných zákazníkov, ani "bio" potraviny by nikdy nezískali takú prestíž/punc ako to dnes vidíme v civilizovaných chrámoch konzumu (v ktorých je možné si okrem iného zakúpiť aj katalógy zaručene "pure wildlife" fotografií). Pokiaľ si niekto myslí, že hociktorá výborná/uveriteľná/morálna fotografia prírody mu prezentuje pravdivú realitu, mal by sa prebrať a spýtať sa na čo sa to vlastne pozerá - či samotná existencia foťáka, papiera, monitora, alebo fotografa/diváka nie sú dôkazy toho, že čistá príroda je minulosťou a my vnímame už len jej pozostatky, prípadne na rôznej úrovni "originál" napodobujúce divadlo...

Príbeh fotenia:
Mojej takmer 3-ročnej dcérke sa na tohtoročnej dovolenke na Sardínii začala veľmi páčiť ružová farba. Doteraz všade vidí, ospevuje a túži mať ružové šaty, topánky, plavky, bábiky, nábytok, cukríky, zmrzlinu, džúsy... však to možno poznáte. Po tom ako sa k básneniu o ružových veciach pridalo 7 dní bezoblačnej oblohy a každodenné prelety šnúr ružových plameniakov ponad pláž, začal som sa trochu ružovo nudiť a hľadať rozptýlenie v blanokrídlovcoch poletujúcich všade okolo. Zaujali ma kutavky - pieskárky (kutilky), poletujúce väčšinou vo výške 20-40 cm nad zemou a loviace nymfy koníkov. Boli dosť veľké na dostatočne detailné zachytenie 100 mm makroobojektívom, akurát trochu prirýchle. Po prvých neúspešných pokusoch o napodobenie fantastických záberov Horsta Beutlera (napr. https://www.flickr.com/photos/arenarius/14600077185) som nechtiac prišiel na to, ako ich spomaliť: Pri hľadaní správnej lakťokolenovej polohy pre fotenie hniezda jednej kutavky sa mi podarilo trávou zahatať letový koridor k hniezdu druhej. Po ulovení koníka sa ho totiž každá kutavka rýchlo snaží odniesť po približne rovnakej dráhe do vopred vyhrabanej diery v sypkej zemi (hniezda).

Spomínaná druhá kutavka však zrazu namiesto voľného priestoru mala pred sebou neplánovanú spleť stebiel, o ktorú sa úlovok pri pokuse o prelet zachytil a spadol na zem. Kutavka sa koníka snažila nájsť, pričom okolo jeho predpokladanej pozície urobila niekoľko pomalých preletov. Fotil som ju presne 135 sekúnd, interval medzi prvým a posledným z 3 vydarených záberov bol 32 sekúnd. Lakťokolenová poloha bola "zafixovaná" úplne iným smerom, fotil som teda s foťákom v pravej ruke opretým o ľavé rameno smerom k ľavej nohe (asi 120-140° voči pôvodne plánovanej "optickej osi"). Výsledné zábery sú viac dielom náhody ako akéhokoľvek "umenia", to prišlo až neskôr.
Podrobne som si všímal ďalšie kutavky a natrafil na jednu, ktorá zdanlivo bezcieľne poletuje nad hŕbou kamienkov, náhodne vytvorenou jedným z mojich sandálov pri predošlom fotografickom pátraní. Asi som jej zasypal hniezdo, no nezmazal pamäťovú stopu o jeho polohe (doteraz neoverená antiwildlife hypotéza). Hŕbu som rukou trochu zarovnal a spomenul si na dcérku: "Čo ak aj kutavku nalákam na niečo ružové, kvôli čomu by bola ochotná zapózovať na jednom mieste?". V kope všadeprítomných bielych oválnych kamienkov som našiel trochu väčší guľatý a ružový. Položil som ho presne do stredu zarovnanej pristávacej plochy a čakal čo sa bude diať.

A dialo sa: Na kutavku preskočila ružová nálada a guľôčka sa jej skutočne zapáčila. Okrem prezentovanej 2. koláže, ktorá mimochodom vznikla za 53 sekúnd (takmer 3-krát kratší čas ako "víťazná"), mi neskôr kutavka ochotne zapózovala aj na portrétovku: https://www.fotoaparat.cz/fotogalerie/fotografie/419774/?page=6cd15cc37370eaf48eb8f9dcb1895b2f, ktorá je mimochodom tiež montážou 2 po sebe odfotených fotografií, každej zaostrenej na niečo iné keďže kutavka sa hýbala :-)
Aby toho nebolo dosť, existujú aj ďalšie zábery, možno lepšie ako už prezentované, tie som však doteraz nespracoval kvôli pasovaniu sa s problémom konverzie formátu sRAW na niečo použiteľnejšie v originálne nafotenom rozlíšení - vie niekto poradiť dobrý RAW convertor neničiaci v sRAW fotkách originálne detaily?
Ak ste došli až sem, zaslúžite si metál, ak aj zareagujete, pripíšte si na konto 2 :-)

Soutěžní ujde... tohle už je nepřehledné a nahuštěné.

Áno. Soutěžní mi připomněla letecké stíhače v boji.
Tahle fotka? Jak píše paní Lenka.
Kdyby se alespoň nad tou kuličkou vznášela.
Určitě chápu, že Tě to prostě baví.
Taky jsem zkusil průlet ptáka v ZOO. I když to nedopadlo
tak fajnově. :-)
Maxi článek jsem nečetl, tak si píšu mínus 2.