Tak som vo štvrtok prišiel zo školy domov autobusom, o tretej som už bol doma. Pripravil veci na piatok, prebehol som Literatúru a mal som voľno. O pred pol šiestou som sa obliekol a vyrazil. Mal som namierené do časti, ktorú volám "doliny". Ono sú to také dlhé doliny, tiahnuce sa od lesa až po pole. Sú obrastené trávou a srnčia to miesto miluje. Mal som však smolu. Poľnohospodári sa rozhodli, že treba pohnojiť priľahlé pole. Tak som bol nútený prejsť na čistinku. Tam som sa stretol s Gáborom, ktorý ukázal smerom na "bariny". Vtedy som si ich všimol, v pokosenej slnečnici sa kľudne pásla srnčia. V mojom "rajóne" poznám pomaly každý strom, krík a všetky chodníčky zvery, ktoré mimoriadne rád používam. Z čistinky sme teda zbehli jednou skratkou na kraj slnečnice. Odtiaľ to bolo len o šikovnosti a bystrosti. Keďže v slnečnici boli vykosené pásy, zjavne nám to uľahčilo úlohu, ALE všade prítomná suchá slnečnica prašťala arobil hluk. Takže sme "tancovali" v slnečnici, skrčení aby nás nezbadali. V tom sme ich stratili. Rozhliadam sa, nikde ich nevidím, no rozhodujeme sa ísť ďalej. Ako pomaly postupujeme, vidíme ako tá "naša" skupinka vstáva a odbieha na svoje miesta. Ale v tom vidím ďalšiu asi 10 člennú skupinku. Fotolov pokračuje. Vidíme len uši, a blížime sa čím ďalej tým viac. Postup bol však náročný, cítim každú kvapku potu na nose. V tom mi moje podvedomie zavelilo: "STOJ!" Akoby som v niektorých chvíľach mal šiesty zmysel pre takéto situácie. Ukazujem rukou Gáborovi za mnou, nech zastaví na chviľku. A nemýlim sa. Asi na 25 metrov pred nás vystupuje z boku táto "modelka". Začne sa pásť, ja dvíham foťák k oku, kvapky potu z mojej tváre stekajú po displeji, ostrím, srnu umiestňujem do jedného z 3 štvorčekov merania expozície, stískam spúšť, ozýva sa "CVAK" typické pre zrkadlovky. Srna po asi troch snímkach dvíha hlavu a sleduje čo sú to tie dve kôpky napravo od nej. Po chviľke sa pasie ďalej, až napokon pokračuje v smere svojej cesty. S Gáborom ešte chviľku čakáme a potom ideme aj my, rovno za ďalšou srnou. Tá taká "náklonná" nie je. Po prekročení 15 metrovej vzdialenosti odskakuje spolu s ostatnými členmi skupiny. Som však spokojný, moja déštyridsiatka a "malá" Sigmička nesklamala.

na záver priám citát svetoznámeho biológa a etológa, Konrada Lorenza:

"Zakaždým, keď sa ku mne približujú zvieratá a blížia sa nie preto, že si ma nevšimli, ale práve preto, lebo ma zbadali alebo začuli, zmocňuje sa ma pocit, že aspoň na okamih nie som vyhnaný z raja."

vidím, že neleníš. To je dobře, fotka pěkná s příjemným světlem. Ahoj

veľmi dramatický príbeh, napínavý lov :)

tahle se mi od tebe hodně líbí

Ahoj Marku,
sleduji, že jdeš do sebe;-) Velice pěkné...

Ahoj kamaráde smekám klobouk, jsi jeden z mála lidí tady na fa ke kterým chodím rád, přečíst si příběh kterému rozumím, a podívat se na pěkné WLF fotky.
Gratuluji. Máš rád přírodu, je to vidět. A je to dobře. FWLZDSPR!

Krásny úlovok, oplatilo sa plazit v slnecnici. Aj citát sa mi páci.

pekne...fotka i pocteni...

pekna

fotka fajn, ale žádný tanec na ní neregistruju.

parádní!! a pak že Sigma nekreslí!!

Grat Merek,je to tvoja nejlepšia srna :) ++

***

vafo - no hej, snažím sa. ale prvoradé je učenie.. :)
Jan Veber - Ani ja niekedy nechápem reči, že sigma nekreslí. Viem 70-300 kreslí slabo, ale na túto 170-500 sa nemôžem sťažovať. S clonou 6,3 to je trochu mäkké ale s f/8 to už "fičí".
Radim - Som rád, že sa ti to páči. To je cieľ, aby sa to páčilo... :)

Ďakujem za komentáre

Cafte. Ako Marek písal zážitek bol dobrý,ale to bola škoda že ako prišiel tak sa odišiel : ) A tebe Marek dobrá fotka s dobrým svetlom. (Grat.)

je perfektná a ten príbeh nemá chybu! Myslím že je to super vec podeliť zo zážitkom v tejto uponáhľanej dobe:)
Ja som sa akurát vrátil z hory nedalo mi to - odložil som povinnosti zo bral spacák a prežil nádhernú atmosféru jarnej noci! Ahoj nech sa darí!

pěkné

pěkné světlo i fotka