Legendárna Kráľova hoľa je akoby neprávom vystrčená až na východný okraj Nízkych Tatier. Podľa zlých jazykov to tak vraj zámerne spôsobil pyšný a hrdý Ďumbier, aby s ňou nemusel súperiť o to, kto z nich je najkrajším a najznámejším vrcholom celého pohoria. Zahnal ju preto na jeden koniec jeho hrebeňa, zatiaľ čo druhú sokyňu, Prašivú, vypudil na úplne opačnú stranu. On sám sa pritom vypína v strede horstva, tváriac sa, že je jeho pupkom, obklopený svojimi vernými kumpánmi, Gápľom, Chopkom, Derešmi a Chabencom.
Napriek tomu je Kráľova hoľa mimoriadne pôvabným, majestátnym, vysokým i rozložitým vrchom. Viditeľná je zo široka - ďaleka, ak, pravdaže, práve nie je zahalená do závoja oblakov a hustej hmly, ktoré až na jej temeno zvykne pomerne často prihnať divý vietor. Nečudo, že si ju s obľubou privlastňujú nielen Horehronci a Liptáci, ale aj Gemerčania, či Spišiaci. Všetci ju považujú za tichú a symbolickú strážkyňu i ochrankyňu kraja. Preto býva, aj napriek nevôli Ďumbiera, právom o