To nie je plyšová hračka, ale živý tvor, maličké medvieďa, ktoré sa našlo nariekajúce, hladné a osamelé ako hlasná výčitka ľudskej krutosti, pretože práve bezohľadnosť pytliaka ho pripravila o matku a odsúdila tohto kráľa hôr na smutné živorenie medzi stenami klietky. Za tých pár dní, ktoré strávil medvedík v opatere pred prevozom do ZOO, tak prilipol ku svojej náhradnej "mame", až to bolo na neuverenie. A chcelo to aj riadnu dávku trpezlivosti, lebo vyžadoval absolútnu pozornosť 24 hodín denne. Byť medvedicou naozaj nie je ľahké. Držme mu teda palce, nech, hoci už nikdy nezažije tú krásu života v rodnej divočine, sa mu aspoň trochu darí medzi ľuďmi, a nech takýto osud stretne čo najmenej jeho príbuzných...
Ospravedlňujem sa za kvalitu snímky, nie som zvyknutý fotografovať s digitálom, a tento obrázok je určený skôr iba ako memento pre toho, kto sám seba hrdo nazval Homo sapiens.