Trochu s trémou som podišiel k starcovi a s úsmevom ho požiadal, či by som ho mohol nafotiť. Najskôr sa zamračil a kývol rukou, že mám ísť preč, no vzápätí sa tiež usmial, čím ukázal kovové protézy predných zubov a ja som pochopil že mu to predsa nebude prekážať. Pýtal som sa ho odkiaľ pochádza a ako ide dnešný deň, no alebo mi nerozumel, alebo nechcel a žiadnej odpovede som sa od neho nedočkal. Pekne som sa mu poďakoval a z vrecka som vybral pripravený obnos, ktorý som mu chcel dať. Bol som ale veľmi prekvapený, keď mi tento starý muž ruku odsunul na znak toho, že si peniaze nevezme a odkríval smerom k stene blízkeho domu kde pokračoval v žobraní.