Juraj Chudý

Keď som sa učil chodiť všetci vedeli, že to urcité obdobie trvá a patria k tomu neisté krôcky. Kým sa naučím chodit bude ma to stát mnoho námahy a času. Na zlepšenie mi postupne nestačili krytici štyria. Neistý krok ma sprevádzal na ceste do spoločnosti ktorej chcem tolko ukázát a overit si správnost mojích krokov. Moment prekvapenia ma neodradil i keď ostatný už dokonale vedeli chodit. Bolo si treba vybrat tie správne väcšie nohy ktoré budem nasledovat a cerpat povzbudenie, radu a samozrejme kritiku aby sa vytrácali neisté kroky. Netrvalo dlho a otriasol som sa s pocitu nekvality chôdze a zacal som triedit svoje kroky. Vyberat si iba tie ktoré sa mi pácili a dokázali ma udržat na nohách. Neisté kroky sa vytrácajú aby som to však nemal farebné stretávam sa s chvílkovými zaváhaniami ktoré sú cierno biele a vracajú ma k premýšlaniu co nieje na škodu veci. Postupom casu sa dostávam pred bránu ktorá je pre moje striedajúce kroky velmi vysoká a nedá sa jednoducho prekrocit. Chcem sa dostat za bránu a preto stojím v rade a cakám ci príde rad i na mna. Nestojim so založenými nohami aj ked to niekedy budí taký dojem. Snažím sa zosumarizovat svoje kroky, premýšlat o chôdzi ako takej. Ak na mna príde rad potom musím ukázat, aká je moja chôdza.

Túžba a sen nieje všetko a preto sa treba odhodlat a realizovat. Ako malé dieta robí svoje kroky a spoznáva svoju cestu „tak ja fotím a spoznávam tu svoju.“