Jasná odpoveď na to, ako vyzerá haiku-fotografia.

Špekulatívne, keby tam nebol strom na jednej strane a ker na druhej, keby tam nebolo ani to zábradlie, možno by fotografia mohla ísť rovno do učebnice minimalistickej, zenovej fotografie. A možno by ju tam zobrali práve s tým zábradlím a jedným tým stromom/kerom.

Kompozične, ker dole mi odpútava pozornosť, má pre mňa veľkú vizuálnu váhu; jeho 2-D blízkosť k schodom im, pre mňa, akosi odoberá dojem opustenosti/zapadnutosti, znižuje ten poetický efekt, čo je pre mňa obsah fotografie. Sotva viditeľné schody a prázdny priestor, ktorý je samozrejme plný toho, čo ich do seba vpíja.

Keď dám bokom technickú stránku (ako napr. expozícia) a kompozíciu, ktorá v umiestnený samotných schodov nemusí byť zlá, ale možno sa dalo experimentovať, tak to hlavné, čo mne fotografia ponúka je koncept, myšlienka. Táto fotografia nemusí byť dokonalá v tých dvoch skôr spomínaných aspektoch, ale má vtip.

Tie stromy/ker môžu byť brané, že šikovne a esteticky vypĺňajú inak prázdny priestor, že vytvárajú isté zarámovanie, ktoré udržuje zrak diváka na hlavnom objekte, z okraja ho vracajú späť, ale pre mňa strom/ker majú akoby vlastné optické gravitačné pole a vlastný príbeh. Ten priestor by nebol prázdny, aktívne by dokresľoval obsah, možno. Ale nič proti celkovej estetike fotografie, tak ako je. Otázka je, či by tie schody nemohli byť ešte pôsobivejšie.

Moc děkuji za tvůj pohled zvenku. Co se týče kompozice, byla jsem omezená velikosti balkonu, po kterém jsem se pohybovala a hledala nejlepší možnost. Fotila jsem z třetího poschodí. Varianta, tebou nastíněná, keře vlevo pryč, může být fajn.

Ja ďakujem za reakciu.

Je to styl, který není zrovna můj šálek kávy, ale musím uznat, že má něco do sebe. Pokud mohu něco dodat, tak bych větvičky nechala klidně uhlopříčně, tzn. kousek nahoře a vělší kousek vpravo pryč, možná, že by potom schody ještě více byly vidět

Děkuju za názor :-)