Nuž, všetci obyvatelia hor sa nám „z nížinných miest“/ v tomto prípade ide o Bratislavu/ posmievajú a uškŕňajú sa. Vravia :“ Prisype im 5cm snehu a už nevedia čo zo sebou!“. Ono to je s časti aj pravda – jednoducho tu sme nastavení maximálne na dážď. Keby oni ale vedeli ako hrdinsky Bratislavčania znášajú čľapkanicu na chodníkoch, mokre topánky a postriekane nohavice od gúm uškŕňajúcich sa vodičov, ako nútene podstupujú akrobaticky výcvik v preskoku kaluží, balansovaní na obrubníkoch čí mačacích hlavách dlažby, tak by nás museli poľutovať a zároveň pochváliť.
No ale raz za čas, hlavne v podvečer prichádzajúceho odmäku, keď ešte stále posnežuje, sú potom aj Bratislavské rana priam rozprávkové a neopakovateľné. Všetko zahalí snehobiely šat a aj miesta, ktoré nevzbudzujú skoro žiadny záujem zrazu ožijú niečím čisto výnimočným a zároveň tajomným.
Moje zašpinené nohavice sú už vyprané, topánky očistené a suché...a hlasy nadávok na počasie už dávno odzneli / do zajtra:-D/, ale to ráno mi