Komunikace v novinářské praxi

Výborný článek, těším se na pokračování....

dobry clanok,
mozno trosku viac prikladov a zazitkov z praxe by tam mohlo byt.
ale tesim sa na dalsi diel

výborný článok. reportáž musí byť veľmi zaujímavá a náročná disciplína. Najmä na psychológiu a komunikáciu s ľuďmi. Keď tomu človek prepadne ... :-)
S chuťou som prečítal a čakám na ďalšie pokračovanie. By ma zaujímalo viac čo čas, stres, rodina, ....

Super článek! taky se těším na pokračování!!

Prečítal som si zatiaľ tri diely Vášho seriálu a zaujali ma. Viem oceniť obsah Vašej výpovede. Prezerl som si aj diskusné príspevky, preto na niektoré budem reagovať.
Som píšuci novinár a fotoamatér v tom zmysle, že sa neživím fotografovaním, takže dôverne poznám prácu redakčných fotografov. Nemôžem súhlasiť s Vami v tom zmysle, že redaktor si vyberá obyčajne tu najhoršiu fotografiu. O zaradení tej ktorej fotografie nerozhoduje píšuci redaktor, ale zvyčajne vedúci vydania alebo editor novinovej strany a samozrejme šéf, zvyčajne do toho "hovorí" aj lámajúci redaktor - teda grafik. Pri zaraďovaní foto na stranu už fotoreportér nebýva zvyčajne v redakcii, a tak sa občas stane, že namiesto zmenšovania grafik fotku jedoducho oreže na potrebný rozmer a je po kompozícii... Pravda je, že v niektorých denníkoch niektorí editori, vedúci vydania atď. pripsjú fotografiám druhoradý význam, dávajú fotkám malý priestor v novinách, uprednostňujú vžité stereotypy a dokonca aj pri reportážach sa zubami nechtami bránia novotám. Trošku lepšia je situácia v týždenníkoch a mesačníkoch.
Pokiaľ ide o komunikáciu, túto prácu by mal robiť vyložený extrovert, ktorý skutočne nemá prpblém debatovať hocikedy, s hocikým na akúkoľvek tému, pritom by sa v nej mal aspoň trochu vyznať, takže predpríprava býva osožná. Tak ako novinár nemôže prísť a spýtať sa - tak čo je u vás nového, rovnako fotograf sa nemôže spýtať - tak ako vás mám odfotografovať? Prosto už na začaitku by malo byť jasné, o čom reportáž bude a ako má celkovo vyznieť. Písaný text a fotografie by sa mali dopĺňat a tvroiť jeden celok. V praxi to pri reportážach zvyčajne funguje tak, že živú reportáž robí redaktor s fotografom spoločne, v jednom čase, takže vlastne s objektom spravidla komunikujú obaja.
Uživiť sa ako fotoreportér na voľnej nohe sa podľa mojej mienky, aspoň na Slovensku nedá, honoráre za fotky sú nízke, že horko ťažko pokryjú všetky náklady spojené s nafotením reportáže a prevádzkou ostatných zariadení. Základné platy v tlačených médiách, aspoň na Slovensku, nevybočujú z rámca slovenského priemeru, takže ak si niekto myslí že pri tom zbohatne, je na omyle. Navyše novinár a fotograf tým že sú ustavične v pohybe majú zvýšené životné náklady oproti zamestnancom, ktorí si v kancelárii odrobia svojich osem hodín.
Novinárčina všeobecne, ale aj pokiaľ ide spravodajstvo a fotožurnalistiku, je fakt mimoriadne náročná - fyzicky i psychicky a časovo. Na strane druhej je to práca, ktorá dokáže nesmierne zaujať, pohltiť celého človeka...a výnimočne prinesie aj uspokojenie....

Prečítal som si zatiaľ tri diely Vášho seriálu a zaujali ma. Viem oceniť obsah Vašej výpovede. Prezerl som si aj diskusné príspevky, preto na niektoré budem reagovať.
Som píšuci novinár a fotoamatér v tom zmysle, že sa neživím fotografovaním, takže dôverne poznám prácu redakčných fotografov. Nemôžem súhlasiť s Vami v tom zmysle, že redaktor si vyberá obyčajne tu najhoršiu fotografiu. O zaradení tej ktorej fotografie nerozhoduje píšuci redaktor, ale zvyčajne vedúci vydania alebo editor novinovej strany a samozrejme šéf, zvyčajne do toho "hovorí" aj lámajúci redaktor - teda grafik. Pri zaraďovaní foto na stranu už fotoreportér nebýva zvyčajne v redakcii, a tak sa občas stane, že namiesto zmenšovania grafik fotku jedoducho oreže na potrebný rozmer a je po kompozícii... Pravda je, že v niektorých denníkoch niektorí editori, vedúci vydania atď. pripsjú fotografiám druhoradý význam, dávajú fotkám malý priestor v novinách, uprednostňujú vžité stereotypy a dokonca aj pri reportážach sa zubami nechtami bránia novotám. Trošku lepšia je situácia v týždenníkoch a mesačníkoch.
Pokiaľ ide o komunikáciu, túto prácu by mal robiť vyložený extrovert, ktorý skutočne nemá prpblém debatovať hocikedy, s hocikým na akúkoľvek tému, pritom by sa v nej mal aspoň trochu vyznať, takže predpríprava býva osožná. Tak ako novinár nemôže prísť a spýtať sa - tak čo je u vás nového, rovnako fotograf sa nemôže spýtať - tak ako vás mám odfotografovať? Prosto už na začaitku by malo byť jasné, o čom reportáž bude a ako má celkovo vyznieť. Písaný text a fotografie by sa mali dopĺňat a tvroiť jeden celok. V praxi to pri reportážach zvyčajne funguje tak, že živú reportáž robí redaktor s fotografom spoločne, v jednom čase, takže vlastne s objektom spravidla komunikujú obaja.
Uživiť sa ako fotoreportér na voľnej nohe sa podľa mojej mienky, aspoň na Slovensku nedá, honoráre za fotky sú nízke, že horko ťažko pokryjú všetky náklady spojené s nafotením reportáže a prevádzkou ostatných zariadení. Základné platy v tlačených médiách, aspoň na Slovensku, nevybočujú z rámca slovenského priemeru, takže ak si niekto myslí že pri tom zbohatne, je na omyle. Navyše novinár a fotograf tým že sú ustavične v pohybe majú zvýšené životné náklady oproti zamestnancom, ktorí si v kancelárii odrobia svojich osem hodín.
Novinárčina všeobecne, ale aj pokiaľ ide spravodajstvo a fotožurnalistiku, je fakt mimoriadne náročná - fyzicky i psychicky a časovo. Na strane druhej je to práca, ktorá dokáže nesmierne zaujať, pohltiť celého človeka...a výnimočne prinesie aj uspokojenie....