Fotografie týdne ve FotoGalerii - 1. pololetí 2009
15. 6. 2009
Tomatito: Ohnivooké šidielko
Priznam sa, ze vacsinou k mojim fotkam pribehy nemam. Mozno iba k zopar, ale nie k makru. Mozem k fotke sidla len tolko napisat, ze vacsinou ich chodim hladat na Chilhamske jazero v UK a nevedel som najst cervene sidielko, az nahodou omylom v robote v londyne kamaratovi pristalo na aute na antene a pritom na okoli nie je vobec nijake jazero, tak som sa chytil prilezitosti a sidielko som si odchytil na fotografovanie, co sa mi skoro nepodarilo, lebo sa chystalo odletiet, tak som zmenil rychlost priblizovania sa k sidielku na rychlost slimaka a nakoniec to vyslo. Sidlo som fotil doma vo vecernych hodinach aby nelietalo. Je to spojene z viacerych fotiek, asi 4 fotky dokopy, a rucne skladane vo Photoshope. Hned na druhy den rano som sidlo pustil kde som ho nasiel, cize v robote. Je pre mna dolezite, aby hmyz, ktory fotim doma (kvoli zlozitejsim fotkam a skladaniu s hlbkou ostrosti, takisto sa mozem s bleskami vyhrat) bol culy, zivy a nijako obmedzovany a aby som ho aj zivy pustil kde som ho nasiel hned na druhy den. Mrtvy hmyz nefotim a ked aj nieco nafotim a nahodou mi cez noc v terariu umrie, fotky uz potom zasadne neuverejnujem. K vytvoreniu fotky ma urcite donutilo to, ze sa velmi rad pozriem zblizka na detaily, ktore by som inak volnym okom nevidel. A ked je v tom aj nejaka pekna sumernost a ostrost a farebnost, tak to lahodi mojim ociam a preto to rad fotim. Mat v portfoliu take fotky to urcite potesi.
22. 6. 2009
Jan Veber: Dáš si?
Tak s touhle fotkou je to trošku zvláštní. Když se mne Maruška ptala, co bych chtěl letos k narozeninám, odpověděl jsem, že jet zase na nějaký den na vlhy. "Klidně jeď, stejně jsem celé dny od rána do večera v práci." To ale neměla říkat, protože jsem byl během několika minut sbalený a vyrazil směr jih Moravy na jedno z mých oblíbených míst.
Tam jsem dlouho pozoroval lokalitu dalekohledem a snažil se objevit, kde že se něco zajímavého děje. Moji pozornost upoutala hrana jedné hlinité stěny, na kterou co chvilku usedla některá z vlh. Bylo rozhodnuto. Kryt jsem postavil nedaleko od hrany a připravil vše pro fotografování. Na kryt jsem nechal ptáky uvyknout a z lokality jsem odjel pokochat se krajem lednického zámeckého parku, dát si moje oblíbené grilované koleno v jedné z místních restaurací a navštívil jsem i své přátele. Zkrátka den jako vymalovaný.
Na druhý den se trošku zatáhlo, ale to vůbec nevadilo, myslím si, že právě naopak. Vlhy byly slyšet a vidět všude kolem, ale na vybrané místo, ne a ne si sednout. A pak se to přece jen povedlo. Bůh fotografů už se na to moje trápení nemohl koukat a tak mi poslal vlhu s nádherným motýlem přímo před objektiv. Sedla si úplně přesně tak, jak jsem si přál a já stačil udělat jen dva snímky. Po několika minutách přilétla ještě jednou (nebo ta druhá) sice bez motýla, ale zapózovala mi také krásně a tak mi vlhy a příroda dali dohromady s mojí ženou nádherný dárek k narozeninám.
Jak v komentářích pod fotografií hezky napsal David Mahovský - takových dárků a narozeninových příležitostí by mělo být víc. Ale měly by potom pro nás takovou cenu?
Tímto bych chtěl ještě jednou všem strašně moc rád poděkovat za krásná přání i za foto týdne...
29. 6. 2009
Juraj Macko: Kúpte si aspoň jednu, mladý pán!
Fotografia vznikla na severe Európy, na skalnatom morskom pobreží. Vybrali sme sa s kamarátmi fotiť morské vtáctvo ale tentokrát so zámerom loviť okrem "atlasových" fotografií i fotky s nejakým nápadom, momentom alebo vtipom. Alky bielobradé, po vašom papuchalci, sú na podobné akcie priam rodení herci. Vydržal som pozerať hodiny na ich život na skalách, vzniklo pri tom pár možno naozaj vydarených fotografií, medziiným i táto.
A to je vše. Takové byly fotografie týdne první poloviny roku 2009. Děkujeme všem fotografům, kteří nám ke svým dílům napsali komentář.
Hodnocení
Článek má 6 hodnocení, průměr je 1.8.









Komentáře
...nic proti fotkam
Co sa tyka fota tyzdna tak ho pokladam za blbost, pokial je to len jedna fotka, lebo dav vzdy oceni nejaku krasnu a hlavne saturovanu krajinku, ci vtacika, alebo psiska, to je proste fakt na verejnej galerii a to sa zrejme nezmeni. Idealne by bolo keby to bol vyber z viacerych zanrov. Stale sa tu da najst pekny portret ci bw fotecka, tak neviem preco by mali zapadnut prachom len preto ze nie je dost ludi ktory by dokazali prevalcovat naskok zveriny.
P.S.: tím však netvrdím, že to nejsou bezva snímky, leč množstvím je to už únavné. Už to musí být jen bezva moment aby takové foto opravdu zaujalo
Vkus mas vidite zde. V tom sirokem zaberu je zrcadlo nasi vlastni prumernosti vkusu, neustaleho nadseni ze stejneho, opakovaneho, esteticky nevybojneho a nevybocujiciho...
malomestacka priposranost...
ptacci jsou ňuňu.. kazdy se nad nimi dojima, jsou bezkonflitktni, jsou pro usouzene matky s vareckou i pro sedive subalterni uredniky, co vyrazeji na kanary do ctyrhvezdy, i pro studenty, kteri proplouvaji skolou tim, ze maji peclivou dochazku bez absenci.
ptaci: to jsem my.. jsme pekni ptaci :-)
dekuji takovym anketam, ktere se nam samym vysmivaji.
Jsme sracky a jeste jsme si tomu sami zatleskali!
Ptak je Cesarem! Cesar je ptakovina!
FA nedegeneruje.. fotky tam sú stále super (v každom žánri sa nájdu parádne fotky).. je to len o ľuďoch podľa akých kritérií hodnotia. Degenerujú užívatelia, zhadzujú druhý žáner. Fotografovia zvierat si často vypočujú všetky tie hlúpe narážky, že je to stále o tom istom, nič nové atď. ale to mi je ľúto, pretože za každým žánrom, za každou fotkou stojí individuálna práca fotografa, ktorý sa s tou fotkou vytrápi. Pre ktorého je fotenie napr. zvierat koníčkom, kontaktom s prírodou. Ale to veľa ľudí nechápe. A TO JE TÁ DEGRADÁCIA! Medziľudská DEGRADÁCIA! Upadá to tu vo vzťahoch medzi človekom a človekom. Jeden urazený. nepochopený fotograf nízko ohodnotí a skritizuje druhého, ten mu to vracia atď.
(Z mého pohledu je mají výborné, bezvadné, ale zřídkakdy výjimečné. Ale věřím, že tak to vidí i oni sami.)