Nemůžete komentovat. Nejste přihlášen(a).
Výrazná chromatická aberace na obrysech postav
Jako street photography nic neříkající.
holky mají žloutenku. Kladem je kontrapunkt pohybu děvčat a klidného kochání se matky s dítětem
Verím, že sa na to dá pozrieť tak, že dobré fotografie "toho tam vonku" zverejnením prestávajú byť majetkom autora, v psychologicko-filozofickom zmysle. Ich tvorcom nie je ani tak umelecké ego autora ako skôr duša sveta. Autor môže mať šťastie, alebo tú dušu sveta vníma, alebo oboje.
Bežkyne v kompozícii iste vytvárajú ("rezonančný") kontrapunkt a ich ladné, dynamické krivky zaujmú, ale asi ma tu skôr takouto vizuálnou/kognitívnou váhou rušia (hoci nemám istotu, či by obrázok bez nich na mňa pôsobil silnejším dojmom). Sám bicykel v danej vzdialenosti mi dotvára kompletný obraz, príbeh. Technicky či inak, áno fotografia mohla byť urobená na pár spôsobov lepšie, minimálne pomyslene. Nie je dokonalá. Možno sa v istom aspekte nepodaril (alebo nebol možný) až taký silný foto-dôraz, až také zjednodušenie scény na to, čo ja vnímam ako tému. Až na to, že napriek tomu, fotografia má príbeh. Až na to, že má dušu. A to v mojom pohľade a v kontexte tohoto webu prekonáva všetko.
Kto vie. Tu malá, meditujúca/snívajúca cyklistka raz vyrastie a možno nájde na webe túto fotografiu. A možno sa bude diviť, že vôbec netušila, že ju niekto fotí. A to najhoršie, moment jej detstva, jej malý veľký príbeh, ten moment, ktorý bol iba raz, áno, blažený nápad: len raz, tak toto jej raz bolo zdarma ponúknuté divákom a tí to nevideli.
Nie, nie je tu užovka v ZOO. Nie, obrázok nie je vytvorený algoritmom strojového učenia, tak aby sa každému páčil, algoritmom, ktorý v podstate iba mechanicky berie (niekedy preukázateľne kradne) z obrázkov, ktoré pôvodne aj tak odfotili živí fotografi.
Táto fotografia nie je autorsky dokonalá, ale v mojom pohľade má príbeh a dušu.
Dobrý nápad,horší provedení.