Nemůžete komentovat. Nejste přihlášen(a).
Existujú na svete fotografi, ktorí si na ulici z diaľky vyhliadnu ženu, dokonca starenku, a potom jej bez zaváhania cvaknú bleskom do tváre, bum rovno do očí, a jej vystrašený výraz potom vydávajú za umenie a mnohí tomu aj tlieskajú. Spontánna reakcia! Umenie! Odvážne dokumentovanie života na ulici! Fakt?
Na prvé nazretie ma séria tematicky a ani inak veľmi nezaujala, ale náhodou premýšľajúc o takýchto a podobných veciach mi náhle napadlo sa sem vrátiť a fotografie som videl v trochu inom svetle. To, čo sa mi najprv zdalo trochu nudné či nedramatické som teraz vnímal ako výraz vzťahu, aj vzťahu autorky k fotografovaniu, jej spontánnosť, tvorivosť a "scénickú empatiu". A nebál by som sa to nakoniec nazvať foto-zážitkom.
Sám to tak dobre nevyužijem (netvorím obrázky s ľuďmi), ale keď som zo zvedavosti a zo zúfalstva nad informačným štýlom mnohých kníh o fotení nazrel teraz do kníh o tvorbe záberov pre film, tak narýchlo mám pocit, že tam sa človek dozvie o tvorbe jednotlivých foto-záberov viac než inde a ako prípadné ďalšie povzbudenie a inšpiráciu by som ich autorke doprial pre takýto viac-záberový spôsob foto-rozprávania.
Pluto sa pohybuje tak pomaly, že na jeho objavenie bolo treba si pred očami rýchlo striedať fotografie oblohy v rôznych časových intervaloch. A jeden, vtedy postgraduálny študent, nakoniec videl "preskočenie". Ja som tu na "preskočenie" musel premýšľať o téme z iného "intervalu fotografovania", o podstate a zmysle pouličnej fotografie a jej rôznych podobách.
Zaujalo - pěkné.
Díky za tvůj komentář. Jdeš hodně do hloubky. To se mi líbí.
Ten malý klučina mě baví i na ostatních fotkách
"Existujú na svete fotografi, ktorí si na ulici z diaľky vyhliadnu ženu,..." - zobrazit celý komentář