Fotografia na mňa pôsobí dojmom príležitostnej alebo dokumentárnej snímky pre osobnú potrebu či pre nejaký konkrétny sociálny kontext. Akoby mi tu chýbalo estetické nadšenie slobodnej amatérskej fotografie.

Z technickej stránky to znalejší a skúsenejší budú vedieť vyjadriť lepšie či ma opravia, uznávam, že je pravdepodobné, že som mimo, alebo že je to len nepodstatný detail, ale keď sa pozerám na tmavšie oblasti stromov pri kostole a na pravej strane fotografie, tak ma to núti myslieť na svetlo a na typ merania expozície, alebo ešte skôr na to, aký vplyv mala na fotografiu daná clona, a ako by fotografia možno pôsobila, keby bolo číslo clony väčšie, čo by to znamenalo pre hĺbku ostrosti, alebo inak, aké by bolo zobrazenie tejto scény, ktoré by použilo ešte menej z plochy daného objektívu.

Kompozícia vo mne tiež vyvoláva trochu rozpaky. Čo napr. do obsahu/myšlienky pridáva skupinka stromov pri pravom ráme fotografie. Áno, z pohľadu dokumentárneho záberu takéto otázky určite postrádajú zmysel. Možno bol autorský zámer urobiť pre radosť zimný pohľad na slávnu, vzácnu stavbu, keď k tomu bola príležitosť.

Fotografia mi celkovo nepríde nijako špecificky zlá, ale zároveň si nie som celkom istý, a to je z mojej strany nutne hrubo subjektívne/predpojaté schémami môjho vnímania, aké myšlienkové asociácie alebo pocity mal tvorca na mysli (kam vnútorne smeroval diváka), ak by som obrázok bral ako kreatívnu fotografiu.

4+
V

Pohlednice ? Dokument? Nebo jedna z velkého množství fototuristiky ?

dokument :)