Fotoaparát.cz

Všetko, čo potrebujete vedieťo panorámach II.

Druhý (a poslední) díl článku "Všetko, co potrebujete vediet o panorámach" je zde. Je opravdu rozsáhlý a až neobvykle nabitý informacemi a podrobnostmi o tvorbě panoramat...

DIEL DRUHÝ

Druhý diel tohto panoramatického sprievodcu popisuje finálne kroky pri tvorbe panorám – ich spájanie na počítači a ladenie do dokonalosti. Väčšina neskúsených pozorovateľov si predstavuje neuveriteľné množstvo námahy, ktoré musí byť ukryté za 40 a viac záberovými panorámami. Tento diel sa preto pokúsi ukázať, že život dokáže byť často oveľa jednoduchší, než by sme si vôbec mohli predstaviť. Samozrejme všetko za predpokladu, že sa držíme rád z prvého dielu tohto článku a už počas fotografovania jednotlivých záberov eliminujeme všetky nežiadúce efekty.

4 Spájanie

Ako vlastne a čím lepiť panorámy? Programov na výber je hneď niekoľko a ukážky si rozoberieme na dvoch, ktoré sú tie najlepšie. Oba sú založené na báze open source knižnice Panorama Tools. Jeden je komerčný program – PTGui, druhý je zadarmo šíriteľný pod GNU licenciou s možnosťou stiahnutia zdrojového kódu – Hugin.

Na lepšie výsledky rozhodne odporúčam platený PTGui, za 79 Eur, alebo verziu s možnosťou úpravy dynamického rozsahu a tvorby HDR -PTGui Pro za 149 Eur (ceny k 15/06/2008). Pre začiatočníkov, ktorí chcú iba experimentovať, však bohate postačí práve ten zadarmo šírený Hugin, ktorý zvládne všetko a ešte oveľa viac. Môžete si ho dokonca stiahnuť už aj v Češtine.

Nájsť sa dá samozrejme aj množstvo iných obdobných programov, ale na profesionálne použitie by som neodporúčal ani jeden z nich. Za spomenutie stoja ešte možno produkty ako: The Panorama Facotry, Ulead Cool 360, Panoweaver.

My sa však pozrieme bližšie práve na tie prvé dva, pretože poskytujú výrazne lepšie výsledky a veľké množstvo nastavení, pričom sa však dajú použiť aj v úplne automatickom režime, kde stačí natiahnuť fotografie a čakať na výsledok.

V nasledujúcej časti si teda ukážeme na príkladoch pár zaujímavostí zo spájania panorám, no tento článok nemá nahradiť podrobné tutoriály k týmto programom. Tie si nájdete online na:
http://hugin.sourceforge.net
 http://www.ptgui.com/

4.1 Dóm Sv. Alžbety v Košiciach

Pre potreby tohto článku som vytvoril plnú panorámu Dómu Sv. Alžbety v Košiciach. Skladá sa zo 43 fotografií a vytvorená bola v jedno marcové oblačné popoludie roku 2008 v priebehu asi pol hodiny a s povolením kostolníka. Najviac dalo zabrať slabé nevyvážené svetlo a množstvo ľudí, ktorí sa v tom čase nachádzali v kostole a čudovali, čo to vlastne pred oltárom robím.

Fotoaparát: Nikon D200
Objektív: AF-S Nikkor 17–35/2.8 ED-IF
Expozícia : 1/40Sec
Clonové číslo : F3.2
ISO: 800
Statív: Velbon
Hlava: Doma vyrobená pano hlava s neskutočným náklonom 

4.2 Kontrolné body

Softwareové lepenie panorám stojí a padá na párovaní kontrolných bodov. Tie, podľa prirovnania zo stránok Huginu, si môžeme predstaviť ako diery, cez ktoré nám program pri spojení natiahne niť, rovnako, ako keď sa šije látka. Ak teda vytvoríme dostatočne veľa a vhodne rozmiestnených bodov, v ktorých sa spájajú významné miesta panorámy ako sú okraje budov, rohy okien, línie stĺpov a podobne, program sa pomocou viacnásobnej optimalizácie pokúsi tieto body spojiť a okolie doladiť tak, aby pasovalo a vytvorilo jednoliaty celok. Je nám predsa zrejmé, že na druhej strane zas rovnomerné jednofarebné plochy ako sú ploché steny, modrá obloha a podobne sú jednoducho spojiteľné, a preto pre kontrolné body nepodstatné.

4.3 Hugin

Aktuálne najnovšia verzia Hugin-0.7_beta4 sa dá stiahnuť vo formáte zip aj pre Windows. Po rozbalení stačí adresár niekam vhodne umiestniť a môžeme spustiť súbor hugin.exe. Žiadna inštalácia nie je potrebná. Zaujímavé je, že stále nezmenili jeho označenie, preto sa netreba čudovať, keď sa vám načítava program s názvom beta3. Ide o stabilnú verziu vo fáze finálneho testovania, takže ju s kľudom môžeme používať. Užívatelia Ubuntu si Hugin ako aj všetko ostatné nájdu cez zabudovaný Synaptic Package Manager. Iné distribúcie Linuxu ako napríklad Open Suse majú pridelený builder. Tí menej šťastní, ktorí bežia na Mac OS X, majú smolu, keďže aktuálna verzia je na tomto operačnom systéme nestabilná. Im odporúčam prejsť na Linux. Každý, kto má záujem, si môže stiahnuť zdrojový kód a skompilovať si ho sám, alebo sa dokonca aktívne zapojiť do jeho programovania cez SVN.

Pred spustením programu odporúčam fotografie panorám roztriediť do samostatných adresárov. Tie musia byť vo formáte jpg, z ktorých program extrahuje informácie o ohniskovej vzdialenosti objektívu a digitálnom crop faktore tela. Ak sme teda náhodou fotografovali do rawu, alebo skenovali zábery z filmu, je dôležité pri prevode formátu informácie exifu zachovať. V opačnom prípade musíme tieto údaje vložiť manuálne.

Program nám po spustení poskytuje niekoľko na seba nadväzujúcich záložiek, ktoré sú pre jednoduchosť ovládania umiestnené v poradí, v akom by sme ich mali použiť. Na prvej z nich, s názvom Assistant, máme na začiatku jediné tlačidlo s možnosťou načítania fotografií. Vyberieme všetky zábery z našej panorámy (klávesová kombinácia Ctrl-A) a program začne automaticky vytvárať kontrolné body, pričom po pár minútach je tento proces ukončený a my dostaneme výsledok podobný tomuto:

Tvorba kontrolných bodov pomocou programu Autopano.

Images are connected by 3738 control points. Mean error after optimatization: 14.3 pixel, max: 3919.3 Very bad fit. Check for bad control points, lens parameters, or images with parallax or movement. The optimizer might have failed. Manual intervention required. 

Hneď vidíme, že priemerná chyba po optimalizácii je 14.3 pixelu a program nás žiada o manuálny zásah do kontrolných bodov. Najlepší výsledok dosiahneme, ak udržíme túto chybu pod 1pixel, no v praxi bohate stačí udržať sa aj pod 5 pixelov.

Upozornenie:

Pred prejdením do ďalšej fázy lepenia odporúčam každý projekt uložiť(súbor s koncovkou pto) na disk ako zálohu. Občas sa stane, že naša panoráma je príliš veľká a počítač to nezvládne. V takom prípade celý Hugin zhavaruje a my musíme začať odznovu.

4.3.1 Preview panorama

Každopádne, nejaké kontrolné body, aj keď nie zrovna najlepšie, máme a konečne si môžeme po prvýkrát pozrieť našu panorámu. Tlačidlo Preview panorama (tretie sprava v hornom menu), alebo klávesová skratka Ctrl-P otvorí okno náhľadu finálnej panorámy. Hugin je v tomto dosť pomalý, takže musíme byť naozaj trpezliví, na slabšom počítači to môže trvať aj niekoľko minút. Po otvorení sa nám naskytne zhruba takýto pohľad.

Preview Panorama v programe Hugin (rektilineárna projekcia). 

V okolí statívu vidíme čiernu dieru, kde sa fotky neprekrývajú dostatočne. Podobným problémom sa dá vyhnúť len ak urobíme viac záberov, než si myslíme, že treba. Avšak tento drobný nedostatok sa dá ľahko vyretušovať alebo prekryť, takže s tým sa zaťažovať teraz nemusíme. Náhľad Huginu je naozaj silný nástroj, pretože si môžeme určiť projekciu panorámy ako aj jej výsledné natočenie, čo teda definuje celkový vzhľad výsledku. Jediný problém je, že oproti komerčnému programu PTGui je Hugin v tejto oblasti oveľa pomalší. Čo je viac, PTGui umožňuje interaktívnu manipuláciu fotiek v reálnom čase 

V hornej časti okna je niekoľko základných tlačidiel, ktoré nám uľahčujú prácu s panorámou. Pomocou nich môžeme obrázok vycentrovať, zabezpečiť, aby sa vošiel na obrazovku celý, či vyrovnať pokrivený horizont. V tomto prípade modré čísla nižšie odpovedajú jednotlivým fotografiám v panoráme. Ak je číslo vypnuté, daná fotografia sa nezobrazí: To je dobré hlavne v prípade, ak máme niekde priveľa fotografií a ich prekrývanie spôsobuje problémy. Odstránením niekoľkých záberov tak môžeme zachrániť celú panorámu, samozrejme za predpokladu, že nám nevzniknú prázdne čierne miesta ako vidno na ukážke. V spodnej časti môžeme prepnúť Blend mode na difference, ktorý nám zobrazí prekrývania všetkých záberov v invertovaných farbách.

4.3.1.1 Horizont a projekcia

Pomocou ľavého tlačidla myši si zvolíme stred panorámy, čiže miesto, kde sa v tomto okne pretínajú horizontálna a vertikálna smernica. Pravým tlačidlom zas určujeme horizont panorámy, čím môžeme dosiahnuť poriadnu divočinu. Posuvníky po stranách menia Horizontal/Vertical Field of View, čo je zorný uhol, čiže v podstate iba veľkosť zobrazenej scény. Ich zmenou môžeme primerane panorámu orezať. Na tejto ukážke máme možnosť vidieť aj jednotlivé projekcie, ktoré nám Hugin ponúka:

– Rectilinear

Ide o kartografické techniky použité na projekciu najčastejšie guľovej plochy do roviny. Viac o tejto problematike.

Pomocou pravého a lavého tlacidla myši môžeme panorámu rôzne natácat a centrovat. 

4.3.1.2 Stere­ografická projekcia

Táto projekcia sa používa na vytvorenie takzvaných malých planétok (v Angličtine ich nájdeme pod pojmom Little Planet). Je to vlastne o premietnutie plochy do kruhu. Malé planétky preto, lebo ak vyfotografujeme nejaký exteriér s oblohou, táto projekcia roztiahne práve tá obloha dookola a všetko ostatné bude zobrazené v strede ako planéta. Iba v tejto jedinej projekcii má Hugin výhodu oproti komerčnému programu PTGui, pretože ten stereografickú projekciu nepodporuje. Miesto toho ponúka sférickú projekciu (veľmi podobná Lambert Equal Area Azimuthal projekcii), ktorá vykreslí iba kruh s čiernym okolím. Naopak, Hugin vďaka stereografickému riešeniu dokáže panorámu krásne roztiahnuť až na okraje, čím dosiahne lepší estetický výsledok.
 http://en.wikipedia.org/

Ako vidno na nasledujúcich ukážkach, jednoduchou zmenou natočenia a stredu panorámy dosiahneme zaujímavé efekty, a to všetko v stereografickej projekcii.

Stereografická projekcia so stredom v strope katedrály. 

Stereografická projekcia so stredom v statíve. 

Stereografická projekcia so stredom pred hlavným oltárom. 

4.3.1.3 Sínusoidná projekcia

Jedna z tých zaujímavejších, ale na druhej strane nie veľmi fotograficky využiteľných je Sinusoidal projection, pomocou ktorej sa zvykne premietať mapa Zeme.

Sínusoidná projekcia.

4.3.1.4 Kónická projekcia

Ďalšia projekcia, ktorá stojí za spomenutie, je Albers Equal Area Conic projection. Táto premietne panorámu do kónického pásu, ktorý sa dá po vytlačení z papiera vystrihnúť a zložiť do tvaru zmrzlinového kornútka.

Kónická projekcia.

4.3.2 Ako opraviť nedostatky

V prípade, že panoráma sa nám už v náhľade zdá zle spojená, výsledok po finálnom zlepení nebude oveľa lepší. Preto musíme občas manuálne zasiahnuť do kontrolných bodov a niekoľko ich pridať. Občas dokonca ani Autopano (program, ktorý dodá kontrolné body automaticky) nevie niektoré fotografie spojiť, preto musíme pomôcť my v záložke s názvom Control Points.

V tejto ukážke máme otvorené fotografie 21 a 35, pričom pod nimi vidíme zoznam už existujúcich kontrolných bodov. Myšou zvolíme nový bod na jednej z fotografií a nájdeme odpovedajúci bod na druhej z nich. Hugin nám pomáha doladením bodu v reálnom čase tak, aby čo najpresnejšie odpovedal rovnakým pixelom. Taktiež môžeme pomocou myši posunúť ostatné body. Čo je však ešte zaujímavejšie, je možnosť umiestnenia dvoch bodov do toho istého záberu. Pomocou takto situovaných bodov povieme Huginu, kde je na danej fotografii horizontála a kde zas vertikála. Takéto zásahy však robíme iba v naozaj potrebných prípadoch, napríklad ak sme fotografovali architektúru z podhľadu. Zopár takýchto bodov nám potom zabezpečí, že panoráma bude mať potrebné línie vyrovnané.

Kontrolné body v programe Hugin.

Po naklikaní nových kontrolných bodov musíme panorámu znovu optimalizovať, čo môže trvať aj niekoľko minút.

Optimalizácia kontrolných bodov v programe Hugin. 

Po ukončení optimalizácie Hugin vyprodukuje priemernú hodnotu vzdialenosti kontrolných bodov, štandardnú odchýlku ako aj maximálnu zmenu, ktorú by chcel urobiť na aktuálnych bodoch. Samozrejme, čím menšie zásahy, tým lepšie a ako sme si už spomenuli, priemer sa snažíme udržať niekde okolo 5 pixelov. Ak sú hodnoty priveľké, musíme dodať viac kontrolných bodov alebo zmeniť tie, ktoré tam už sú.

Občas sa stane, že zle vyfotografovaná panoráma jednoducho nejde zlepiť a v takom prípade nemáme žiadnu šancu. Samozrejme spojiť sa dá aj panoráma s priemerom napríklad 45 pixelov, no výsledok nemusí byť najlepší.

4.3.3 Samotné lepenie

Ak sme s kontrolnými bodmi a náhľadom panorámy spokojní, môžeme výsledok začať lepiť. Najprv však znovu odporúčam tento celý projekt uložiť na disk pre prípad, že by to program nezvládol. V náhľade je dôležité dbať na to, aby sa okolo panorámy nenachádzalo veľké množstvo zbytočnej čiernej plochy. Tá sa totiž objaví aj vo výsledku a zaberá iba zbytočné miesto na disku a predlžuje proces lepenia. Posunutím vertikálneho a horizontálneho zorného poľa po krajoch náhľadu môžeme prázdnu plochu regulovať. Ak máme stále vysokú priemernú vzdialenosť kontrolných bodov, je dobré si najprv zlepiť menšiu panorámu, napríklad na 3000px na šírku. Tá bude hotová relatívne rýchlo a my budeme mať šancu prekontrolovať si výsledok. Ak zbadáme výrazné nedostatky, ako sú zle spojené miesta, zlomy, duchovia a podobne, môžeme sa pokúsiť panorámu vylepšiť pomocou dodania nových kontrolných bodov. Keď už máme pocit, že je panoráma dokonalá, môžeme ju zlepiť naozaj vo vysokom rozlíšení.

Upozornenie: Lepenie panorám si vyžaduje veľa voľného miesta na disku. Hugin vytvára čiastkové súbory, ktoré spolu zaberú veľkosť výslednej panorámy krát počet fotografií, ktoré ju tvoria. Takže sa nám môže občas stať, že voľných 16GB na disku bude málo. Dôležité je tiež nastaviť výstup panorámy do formátu TIFF a zaškrtnúť Soft Blending, čo spustí program Enblend. To nám zabezpečí vyhladenie prechodov a farebných rozdielov v panoráme, takže na výsledku nebude poznať jednotlivé kúsky mozaiky.

Ukážková panoráma v equirektangu­lárnej projekcii pokrýva 360×180 stupňov s rozlíšením 18 130×9 065 p­ixelov. V prvej fáze lepenia, kedy Hugin remapuje fotografie, program zaťaží hlavne procesor (v tomto prípade duálne jadro 2.33GHz), ktorý beží na 100% výkonu väčšinu času.

Remapping v programe Hugin.

Po premapovaní sa spustí program Enblend, ktorý zaťaží môj procesor v priemere na takých 60% výkonu. Ak máte slabší počítača stále chcete produkovať obrovské panorámy, dobré je takéto lepenie spustiť večer a ráno si nájsť panorámu už hotovú. Na mojom laptope vytvorenie panorámy 8 000×4 000 px trvalo iba asi 23 minút (čas záleží na veľkosti požadovanej panorámy a výkone počítača), počas ktorých som okrem lepenia písal aj tento článok a robil printscreeny.

Finálne vyhladenie panorámy pomocou programu Enblend. 

Po skončení zmiznú obidve okná a súbor je uložený na disku, pričom Hugin po sebe zmaže všetky čiastkové súbory. A naša vysnívaná panoráma je na svete!

4.4 PTGui

Verzia PTGui 7.8 a PTGui 7.8 Pro je dostupná pre 32 a 64-bitové verzie Windowsu a tiež Mac OS X. V Linuxe neostáva nič iné, ako spustiť tento program v emulácii Wine (ak vôbec).

Tento program je, ako sme si už spomenuli, komerčný a treba za neho zaplatiť. Oproti Huginu má všeobecne množstvo výhod, no na druhej strane neposkytuje toľko rôznych projekcií. Dá sa povedať, že PTGui je viac interaktívny a ponúka lepšie možnosti zásahu do panorámy. Čo je však dôležitejšie, výsledky jeho lepenia majú zásadne menej zlomov ako tie z Huginu a poradí si aj s oveľa horšie nafotenými panorámami, pri ktorých by už Hugin dávno rezignoval. Ja som začínal s Huginom a až po pár rokoch som sa odhodlal zaplatiť za PTGui po tom, čo som si urobil niekoľko skúšobných panorám v trialovej verzii. Tá však zanechá na zlepenej panoráme odtlačky loga ptgui, čím znehodnotí výsledok (ako vidno na planétke v sekcii 3.5.1 v prvej časti tohto článku).

4.4.1 Načítanie panorámy

Po nainštalovaní a spustení programu sa nám objaví veľmi podobné uživateľské rozhranie so záložkami aké nájdeme aj v Hugine. Načítame všetky fotografie potrebné k panoráme a odsúhlasíme nastavenia použitého objektívu.

Tlačidlo 2. Align images… začne automaticky vytvárať kontrolné body a po skončení otvorí okno náhľadu Panorama Editor. 

4.4.2 Ako opraviťnedostatky

Hlavné okno však v prípade tejto panorámy vypísalo chybu:
PTGui was unable to detect control points for some of the images, therefore you need to add a few control points by hand. See the Control Points Assistant for details. 

Čiže nie všetky fotografie majú pridelené kontrolné body a program nás žiada, aby sme pridali niekoľko nových ručne. Mimochodom, 4 body na prekrytie dvoch fotografií postačia. V tomto prípade, fotografia 0, tá so statívom, nebol spojená so žiadnou inou, ako sme si mohli všimnúť už v náhľade. Možnosti sú dve. Buď danú problematickú fotografiu odstránime z panorámy úplne, alebo sa ju pokúsime ručne nalinkovať. Výhoda PTGui oproti Huginu je v jeho interaktívnosti. Tu si v náhľade môžeme danú fotografiu myšou chytiť a jednoducho posunúť na miesto a pomocou pravého tlačidla zas natočiť.

Ručné uloženie fotografie do panorámy.

Rucné uloženie fotografie do panorámy.

Rovnako ako v programe Hugin, aj tu máme možnosť ručne zasiahnuť do kontrolných bodov. Tým, že rovinu určujú tri body v priestore, PTGui dokáže automaticky odhadnúť, kde sa budú nachádzať ďalšie kontrolné body na dvoch prekrývajúcich sa fotografiách. Takže po nakliknutí bodu na jednej z nich sa kurzor sám presunie na druhú aktuálne zvolenú fotografiu na miesto, kde si PTGui myslí, že sa spoločný bod nachádza. Samozrejme mu v tomto treba trochu pomôcť, lebo obzvlášť, ak vylepšujeme nejaký nedostatok, program nevie presne prerátať pozíciu nového bodu.

Kontrolné body v programe PTGui.

Po vybratí jednej fotografie sú hrubším písmom zobrazené tie záložky, ktoré sú s danou fotografiou spojené kontrolnými bodmi, čo určite uľahčuje orientáciu v programe. Ako vidno na ukážke, načítaných je 48 fotografií, hoci na celú panorámu postačí 43 záberov. Pôvodne som vytvoril o niečo viac záberov, ako spomína Lukáš, len pre istotu. Tie navyše sú ukončenia jednotlivých poschodí panorámy, ktoré sa výrazne prekrývajú a sú vlastne úplne zbytočné.

Aj tu môžeme nakliknutím dvoch bodov v tej istej fotografii programu určiť vertikálnu a horizontálnu čiaru.

Po dodaní nových bodov musíme spustiť optimalizáciu, ktorá nám ponúkne obdobne priemernú, minimálnu a maximálnu hodnotu vzdialenosti kontrolných bodov.

Skoncená optimalizácia kontrolných bodov v programe PTGui. 

4.4.3 Panorama Editor

V náhľade môžeme v reálnom čase panorámu ľubovoľne otáčať a posúvať, čo výrazne uľahčuje celkovú prácu a umelecké zámery sa tak jednoduchšie prenesú do výsledku. Tieto ukážky sa robia oveľa ľahšie, keďže nemusím čakať niekoľko sekúnd, kým sa náhľad načíta, na rozdiel od programu Hugin.

4.4.3.1 Horizont a projekcia

Horizont môžeme opraviť pomocou posunutia myši so stlačeným pravým tlačidlom. Ľavým tlačidlo zas posúvame celú panorámu a meníme tak jej stred, rovnako ako v programe Hugin.

Výber projekcie v programe PTGui.

Zaujímavý je však zoznam projekcií, ktorý je mierne odlišný: 

Transverse Mercator projekcia v programe PTGui. 

4.4.4 Samotné lepenie

Aj tu pred lepením celkovej panorámy je dobré uložiť si celý projekt na disk (súbor s koncovkou pts). Ak sme si panorámu nastavili ako treba, môžeme prejsť na záložku Create Panorama. Zaujímavé je, že presne rovnaká panoráma s tými istými nastaveniami má v PTGui o niečo menšie maximálne rozmery, v tomto prípade 17 920×8960 px.

Zmena jednotlivých obrázkov (warpovanie) nie je obzvlášť výpočtovo náročná. Môj procesor sa pohybuje niekde okolo 47% výkonu. 

Vyhladenie prechodov medzi fotografiami však už pohlcuje viac z výkonu počítača. 

Po skončení je panoráma zapísaná na disku a celkové lepenie trvalo okolo 15 minút.

5 Virtuálna realita – PanoCube a zaujímavosti okolo

Ak teda máme pokryté fotografiami úplne všetko tak, ako vyžaduje panoráma planétky, môžeme zájsť ešte o kúsok ďalej a vytvoriť si virtuálnu realitu – QuickTime cubic film (súbor s koncovkou mov, známy tiež pod skratkou QTVR – Quick Time Virtual Reality) z ekvirektangu­lárnej panorámy, v ktorom sa môžeme pohybovať do všetkých strán a dosiahnuť tak pocit, že sa nachádzame na mieste činu.

Jeden z programov, čo takéto niečo umožňuje, je PanoCube a stiahnuť si ho môžeme zadarmo. Platená verzia PanoCube plus obsahuje extra funkcie, v ktorých však už nevidím žiaden význam.
 http://www.panoshow.com/

V tomto prípade ide naozaj o jednoduchý program, ktorý nemá žiadne grafické užívateľské rozhranie a všetko je založené na princípe vstupných parametrov. K jeho správnej činnosti ešte potrebujeme súbor PTStitcher.exe, ktorý je súčasťou Panorama Tools knižnice, ktorú si môžeme stiahnuť tu:
 http://www.all-in-one.ee/

Po rozbalení nájdeme náš požadovaný PTStitcher v adresári Helpers. Tento exe súbor je vhodné skopírovať do adresára, v ktorom máme PanoCube, pričom je dôležité, aby absolútna cesta do tohto adresára bola menej ako 255 znakov a bez medzier. Napríklad takto: C:\Pano\panocube\

Potom už iba stačí programu PanoCube oznámiť, kde sa nachádza požadovaný súbor PTStitcher.exe, buď ako vstupný parameter v command line, alebo jednoducho potiahnutím ikonky súboru PTStitcher.exe do ikonky PanoCUBE.exe. Pre naše potreby si môžeme modifikovať aj konfiguračný Script.txt, kde sa dajú nastaviť rôzne parametre, no nie je to nevyhnutné. Program totiž rovnako dobre odbehne aj s prednastavenými hodnotami. Teraz už stačí sférickú 360×180 stupňovú panorámu vo formáte jpg alebo tiff, ktorú sme si vytvorili v Hugine alebo PTGui, ako ikonku (alebo ako vstupný parameter v CMD) potiahnuť do súboru PanoCUBE.exe a program spraví všetko potrebné.

Tvorba virtuálnej reality pomocou programu PanoCube. 

A výsledok si môžeme pozrieť priamo zde. Pozn. redakce: funkčnost závisí na konfiguraci vašeho SW.

Položte myš na obrázok, stlačte ľavé tlačidlo a pohybujte ňou do strán.

S panorámami sa dajú robiť úžasné veci a určite nemôžeme prehliadnuť napríklad panorámu vytlačenú do siete kocky, ktorá sa dá vystrihnúť a zlepiť.

Prípadne zájsť ešte ďalej:
http://www.flickr.com/
http://www.flickr.com/.

6 HDR

Ako sme si už vysvetlili v časti 3.6, na vytvorenie HDR obrázkov potrebujeme niekoľkonásobné rôzne expozície tej istej scény.

Inštalácia programu PTGui Pro má oproti bežnej licencii navyše možnosť lepenia panorám v HDR móde. Na ukážkovej panoráme som zámerne vybral nevhodnú kompozíciu, aby bolo slnko v zábere. To lepšie ukáže možnosti takéhoto fotenia. V tom prípade máme 15 záberov každý po 3 expozície.

15 záberov, po 3 expozície na dosiahnutie HDR. V týchto svetelných podmienkach sa nič iné ani robit nedá. 

PTGui sa pokúsi namapovať všetky prekrývajúce sa fotografie navzájom na seba tak, aby sa farebné rozdiely vyrovnali a preniesli čo najviac informácie do výsledku, čo znamená, že tmavé a svetlé oblasti budú vyvážené. Možnosti máme dve: 

True HDR – Tone Mapping

Tone Fusion – viac menej podvádzanie, keďže neprebieha ozajstné spájanie rôznych expozícií do HDR ale iba mapuje farby z jednotlivých fotografií. 

Royal College of Organists – London. Pravá HDR panoráma v rektilineárnej projekcii. 

Ako urobiť HDR v CS2 si môžete pozrieť tu. Ja osobne Photoshop neuznávam.

7 Záver

To, či panorámy budete produkovať, alebo nie, samozrejme už viac neovplyvním, no dúfam, že som vás týmto článkom aspoň trochu zaujal a možno aj poradil, a že mnohí z vás si to skúsia tiež. Akékoľvek dodatočné otázky rád zodpoviem:

jozef.dobos@men­sa.sk
http://www.jozefdobos.sk

8 Použitá terminológia

Panoráma – súbor prekrývajúcich sa fotografií, ktoré zachytávajú jednu scénu, najčastejšie vytvorenú z toho istého bodu.
Paralaxa – uhlový posun medzi jednotlivými zábermi.
Nodal Point – vstupný a výstupný bod šošovky (body u nás označované ako C1 a C2, v ktorých optická os (paraxiálna priamka) pretína jednoduchú šošovku)
HDR – high dynamic range – fotografia s vysokým dynamickým rozsahom vytvorená metódou spojenia rôzne exponovaných fotografií.
QTVR -QuickTime Virtual Reality, formát definovaný firmou Apple Computer Co. na reprezentovanie 360 stupňových panoramatických pohľadov a animácií v jedno súbore.

Lukáš Ondroušek – panorama

foto na FotoAparát.cz, foto na FotoAparát.cz
foto na FotoAparát.cz, foto na FotoAparát.cz
foto na FotoAparát.cz, foto na FotoAparát.cz
foto na FotoAparát.cz, foto na FotoAparát.cz

Igor Šperka – panorama

Myslím, že ani Igora netreba predstavovať, patrí medzi známe osobnosti tu na FA. Jeho fotografie majú všetci veľmi radi a som preto nesmierne rád, že aj on sa rád pridal a robí panorámy. Tu máte vidieť pár záberov z našej spoločnej Expedície Swiss Leto 2007. Množstvo krásnych fotografií nájdete aj na jeho domovskom webe.

Fotografia je zložená zo šiestich fotiek v dvoch radoch horizontálne na ohnisko 35 mm. 

Fotografia je zložená z ôsmich fotiek v dvoch radoch horizontálne na ohnisko 17 mm. 

Fotografia je zložená z troch fotiek v jednom rade horizontálne na ohnisko 17 mm.