Island. Země sopek, gejzírů... Kam všude nás může zavanout touha po dálkách se můžete dočíst v cestopise, který napsal Miron Mikita. Děti by řekli, že tam straší. Běžme se na něj podívat...
Už tomu bude pomaličky dva roky, čo ma na bicykli, cestou z práce napadlo, že by bolo super ísť pozrieť sa na Island, keď už sme tak blízko (pracovali sme v tedy v Írsku (a stále pracujeme) o:). O necelý rok neskôr sa sen stáva realitou..
V piatok, 1. septembra 2006 sme spolu s priateľkou (už snúbenicou Andrejkou), hodinu pred polnocou tamojšieho času pristáli na lestisku v Keflavíku a prvýkrát sa nadýchli toho nádherného, čistého islandského vzduchu. Aj keď nie je až tak citeľný rozdiel v porovnaní s írskym, prišlo mi to ako dobrý úvod.. o:) Čechoslovák letiaci z domoviny rodnej však bude rozdielom milo prekvapený. Skúste si predstaviť, ako vystupujete z lietadla na letisku veľkom ako to Košické, ležiace kilometer od oceána – noc, ticho a kľud (ste posledné lietadlo dňa), vlhký a studený vzduch.. Ľahko môžte očakávať aj 5 °C.
Plán našej cesty bol zhruba následovný. Požičaným vozidlom Suzuki Grand Vitara 4×4 prejsť okružnú cestu ostrovom ohňa a ľadu, zastaviť sa u „Top atrakcií“, zájsť do interiéru, ako sa volá neobývané vnútrozemie ostrova, kde asfaltovú cestu nehľadajte, a vrátiť sa po 8 dňoch na letisko. Samozrejme, že 8 dní je strašne málo na ostrov dvakrát väčší ako Slovensko, ale nám termín cesty naplánovalo Andrejkine zamestnanie a dĺžku cesty moje zamestnanie.. Tak napríklad, ten termín zasa nebol až tak zlý. V septembri to môžte mať o čosi chladnejšie, nezažijete polnočné slnko, niektoré kempy sú už zatvorené, ale na druhej strane máte šancu vidieť polárne žiary (nám sa nepodarilo) a čo je dôležitejšie, Island už nie je tak natrepaný turistami a to mi prišlo ako veľká výhoda..
 |
 |
Prvý deň sa začína raňajkami a hygienou na benzínke v Reykjavíku. Začali sme ho ešte pred východom slniečka, pretože sme spali v aute, kde nám bola strašná zima, nemohli sme v noci otvoriť kufor, kde sme mali všetkú batožinu a tak sme len improvizovali v tom, v čom sme došli.. Však ráno je lepšie raňajkovať, nie? Prvý deň bol trochu neštastný tým, že nám nabúral viac-menej celú dovolenku. Stalo sa tak nedomysleným rezervovaním B&B (niečo ako penzión v rodinnom dome) na prvú noc, resp. noc po prvom dni, čiže už druhú noc v Reykjavíku. Tzn., že sme boli nútení sa po celom dni vrátiť späť do hlavného mesta a tým pádom sme stratili jeden deň. Alebo poldňa. Andrejka stále tvrdí, že to bol dobrý nápad, tak snáď..
 |
 |
Poďme sa teraz pozrieť, kde sme sa my pozreli. Ako prvá zastávka prvého dňa bol Þingvellir. Miesto, kde vznikol prvý parlament na svete, ale čo bolo dôležitejšie bolo to, že sme sa ocitli v doline, ktorá vznikla ako následok vzájomného vzdiaľovania sa Európskej a Americkej tektonickej dosky (cca 10 mm/rok od seba a 1 mm/rok do „zeme“). Niekoľko 100 metrov široká a približne 45 metrov vysoká „prasklina“ do zeme, plus niekoľko tisícročné lávové pole okolo.. Nádhera! Samozrejme, že nie len Þingvellir je výsledkom vzájomného posúvania sa kontinentov. Ten transatlantický chrbát pokračuje cez Island z juhozápadu na severovýchod takým „esíčkom“ a poznamenal tak celý ostrov nie len jeho obrovskou živou sopečnou aktivitou. Tuším, že je to jediné miesto, kde sa to dá pozorovať nad morom (čo sa týka Európy a Ameriky). Druhé je Great Rift Valley v Afrike.
 |
 |
Naša cesta ďalej pokračuje ku gejzíru Geysir, čo je vlastne „gejzír gejzírov“. Podľa neho sa volajú všetky ostatné. Exploduje približne každých 5–9 minút. V jeho okolí sa nachádzajú dve nádherné modré a teplé jazierka, malý gejzír, malý kráter a kopček s peknou vyhliadkou. Asi 4 kilometre na sever sa nachádza vraj najkrajší vodopád na Islande Gullfoss. Jeho vody koniec-koncom ako takmer všetky vody na ostrove, tečú s neďalekého ľadovca a preto sú hnedej farby. Náš prvý deň sme ukončili neďaleko letiska Keflavík v The Blue Lagoon (Modrá Lagúna). Čo je nádherné termálne kúpalisko! Je vybudované síce človekom, ale jeho vody sú naozaj z hĺbkových vrtov. Najskôr však prejdú turbínami neďalekej elektrárne a potom putujú do kúpaliska, ktoré je celé postavené v lávovom polí približne 3 metre hlboko.
 |
 |
Dnešným cieľom (2. deň) bol Landmannalaugar. Raj na zemi! Predchádzala tomu samozrejme ranná prehliadka Reykjavíku, navštívili sme najvyžšiu budovu na Islande (betónový kostol, ktorý stavali 30 rokov), prístav, zopár ďalších miest cestou a púšť.. To je slovo, ktorým sa dá popísať Island v interiéry. Ja by som to ešte rozdelil na tri podskupiny: kamenná púšť, škvárová púšť a lávové polia. Samozrejme, že už len jazda takouto krajinou, rozbitými šrotolinovými cestami, brodenia riek a podobne je obrovským zážitkom. Stávalo sa, že sme niekedy prešli aj stovky kilometrov bez toho, aby sme stretli ľudskú bytosť, auto alebo hocičo, čo vytvoril človek, ak nerátam cestu.. Neuveriteľný pocit nadšenia je to, vzrušenia a možno aj trochu strachu, alebo skôr zodpovednosti, že čo ak by náhodou to, alebo ono..
Keď sme sa konečne ocitli v Landmannalaugari, mali sme za sebou kus nádhernej cesty, ale to, čo nás čakalo bolo naozaj pecka! Kemp, chata, toalety v prekrásnej doline obkľúčenej kopčekami v neuveriteľných farbách. Za kempom zlievanie sa dvoch „riek“, jednej horúcej a jednej studenej, ktoré po zmiešaní vytvárajú potôčik hlboký ani nie po kolená, teploty ideálnej na kúpanie sa, alebo skôr ležanie. Do Landmannalaugaru vedie nádherný trek z Þórsmörku, o ktorom sa píše, že je jeden z najkrajších na svete! My sme noc trávili v kempe o 20 km ďalej. Pred spaním sme si spravili hodinovú prechádzku k neďalekému vodopádu a šup ho spinkať.
 |
 |
 |
 |
To spinkanie však nebolo až také dokonalé. Bola to naša prvá a posledná noc v stane! Od zimi som vstával niečo po piatej rannej a keď som mrkol do auta na teplomer, bolo 3 °C. Aj to je Island. Nový deň sme začínali takou maličkou, asi 2,5 hodinouvou túrou údolím Eldgjá k neveľkému vodopádu a potom nás už len čakal presun autom do rozprávkového kempu, ktorý leží hneď pod tretím najväčším ľadovcom sveta Vatnajökullom (po Antarktíde a Grónsku). Cestou obdivujeme nádherný vodopád Skógafoss, čiernu pláž pri meste Vík a prechádzame najväčším piesočným ľadovcovým polím v Európe Skeiðarársandur (okolo 1000 km2 ). Po príchode do kempu a malej prechádzke k ľadovcu nás čaká prvá celá noc v aute. Tu sme si ale nevedeli vynachváliť na druhý deň, pretože v aute sa dalo riadne natiahnúť a v prípade potreby ľahko prikúriť, či už vyhrievanými sedadlami, alebo aj topením.
 |
 |
 |
 |
Konečne poriadne vyspinkaní sa prebúdzame do počasia opäť sychravého, avšak aspoň nepršalo, škoda, že to aj nevydržalo celý deň.. o:) Vydávame sa na nádhernú šesťhodinovú túru priľahlým národným parkom, kocháme sa prírodou, obrovskými piesočnými poľami a roklinami, ktorými tečú obrovské množstvá ľadu a vody, keď pod ľadovcom vybuchne sopka! Do kempu schádzame pozdĺž ľadovcového jazyka, aj keď poriadne unavení, ale stále sa nevieme vynadívať tými nádhernými a nezyčajnými pohľadmi. Po únavnej túre následuje tranzit autom do mesta Egilsstaðir (hlavné mesto východu), kde dorážame pred polnocou a opäť spíme v aute na kempovom parkovisku.
Ráno, už ako tradične, využívame kempovú kuchyňu a toalety a pokračujeme ďalej. Dnešným cieľom (5. deň) je úžastné, povedal by som až fascinujúce jazero Mývatn. Tak na mňa pôsobilo.. Cestou si ešte odbočujeme na terennú jazdu (po stovkách km asfaltom) vychutnať si silu najmohutnejšieho vodopádu v Európe Dettifoss. Už neďaleko nášho dnešného cieľa sa nachádza stále aktívna sopka Krafla (očakáva sa jej erupcia v blízkej budúcnosti) a úžastné geotermálne polia, kde sme si mohli vychutnať rôzne vriacie bahná, jazierka a pod. Všetko to tam dymilo, sičalo a vrialo. Následovala obhliadka jazera, prešli sme všetky kempy, aby sme si vybrali ten vhodný pre nás a deň sme ukončili v neďalekom termálnom kúpalisku, kde sme si vychutnali nezabudnuteľný západ slnka priamo z bazéna!
Pred-predposledný deň môžme nazvať „adventure den“. Bol to druhý celodenný výlet do interiéru. Presúvali sme sa cestami necestami, obrovskými a neskutočne tvrdými lávovými poliami na juh k severnej strane ľadovca Vatnajökull. Tam sme sa samozrejme poprechádzali a ja som zažil aj jeden zážitok.. o:) Stál som dva metre od neuveriteľného ľadovca, no nikdy som sa ho nedotkol.. Delili nás dva metre štrku, ale ten bol tak nasiaknutý vodou z topiaceho sa ľadu, že fungoval ako bahno! Naša cesta ďalej viedla priamo do krátera sopky Askja. Miesto, kde sme sa ocitli, si ja slovami opísať netrúfam, tak použijem čísla a predstavivosť je na vás: čas 19:15, 1500 m.n.m., priemer krátera 8 km, plocha 50 km2, 2 jazerá, jedno s hlbkou 217m, jedno s 25 °C teplou vodou. To druhé vzniklo po erupcii v roku 1875, ..
Na Islande sme zažili zopár miest, kedy človek musí cítiť bezmocnosť voči sile prírody.. Toto bolo jedno z nich!
Noc sme strávili pár sto metrov pod kráterom, kde boli tuším, že dve chaty ale už zatvorené. Spoločnosť nám robili dvaja ďalší fotografi s domácou sprievodkyňou (poznala aj Bratislavu :), filmár a fotograf s priateľkou z Rakúska, susedia z druhého dňa, no a samozrejme fotograf (ja) s priateľkou zo Slovenska o:) Normálny foto zraz, pod sopkou..
 |
 |
Siedmy deň bol taký všeliaký.. no hlanve tranzitný. Podľa plánu sme sa mali dostať do jedného krásneho miesta (Hveravellir, Kjölur) s prírodným temálnym jazierkom a tam prenocovať, ale počasie tam bolo tak hrozné, že sa takmer nedalo výjsť z auta. Tak sme boli nútení pokračovať ešte ďalej a dostali sme sa opäť až ku Geysiru. Cestou sme sa zastavili pri vodopáde, v skanzene s pôvodnými zelenými domčekami a nevynechali sme ani nádherné Akureyri – hlavné mesto severu. Zaujímavé je, že Island má asi 330 tis. obyvateľov, Akureyri je 2. najväčšie mesto a má okolo 16 tis. obyvateľov. Prechod Islandom cez interiér zo severu na juh (čo malo byť vyvrcholením dňa, cesta vedie priesmykom medzi dvoma ľadovcami) sa skončilo „bojom o život“.. Tak hrozné počasie som hádam ani nezažil. V priebehu pár hodín nás takmer sfúklo z cesty, nestíhali nám stierače, potom nasledovala dúha a nakoniec slniečko..
A máme tu posledný deň, ktorý sme si nechali na hlavné mesto – podrobne. Alebo podrobnejšie. Prešli sme ho celé až k pobrežiu a miestnemu majáku, potom samozrejme hlavnú ulicu s obchodíkmi a videli sme super pouličný koncert. Navštívili sme veľmi zaujímavú stavbu Perlan, pozostáva tuším, že zo šiestich obrovských zásobníkov na vodu, ktoré sa niekedy používali ako rezervoáre na teplú vodu, ale momentálne sú už prázdne. Až na jeden, do ktorého nainštalovali Saga Múzeum. Nakúpili sme darčeky – suveníry a presunuli sa do mesta Keflavík, čo už je vlastne letisko. V miestnom kempe sa balíme a šup ho na letisko, kde sme museli ešte prebdieť noc a skoro ráno letíme „domov“..
Slovo na záver:
Podrobný cestopis k tejto ceste spolu s mapou, množstvom fotografií, cenami a rozborom nákladov nájdete na http://scandinavia.vl.sk. V prípade akýchkoľvek otázok ma môžte kontaktovať najlepšie v „guestbooku“ na spomínanej webstránke.
Ešte by som Vám rád napísal, že ľudí z FA som oslovil už v októbri minulého roka (však Michal), či by bolo možné niečo uverejniť aj na FA, no pre moju lenivosť, Vám píšem až teraz.. Vedzte, že k napísaniu tejto verzie špeciálne pre FA ma prinútilo len a len blížiace sa leto! Pretože stále tu je ešte obrovská a reálna šanca na Island v roku 2007 vycestovať!!! Takže páni a dámy fotografi, zbaľte techniku, niečo na seba a poďme na Island..
Miron Mikita