Dnes sa už iba pousmejem, keď si spomeniem na rozhovory so spolužiakom Dávidom, ktorý do mňa pred rokom neustále hustil, že musím ísť do Camdenu, že to je niečo úžasné, čo proste musím a musím vidieť. Priznám sa, že jeho neskutočné nadšenie som pochopil, až keď som sa tam objavil osobne. Áno, mal pravdu. Je to niečo, čo stojí za to vidieť.
…Také doma nemáme. Camden Town je kapitola v knihe Londýnu sama o sebe… Kto nebol v Camdene, nebol v Londýne!
Už aj tu mi vynadala predavačka za fotenie tovaru.
Nikon D200
Nikkor 50/1.8
1/45sec – F/3.5
ISO 200
Čo to ten Camden Town je?
Na prvý pohľad jeden óóóbrovský blšák. Čítate správne, celý článok venujem blšáku. Teda aspoň mne to tak pripadalo. No dobre, ten blšák zas nie je až tak obyčajný. Veď nie nadarmo som sa niekde dočítal, že Camden je známy pre svoje markety a tiež ako centrum alternatívneho životného štýlu. Čo pod tým alternatívnym niekto myslel sa dozviete nižšie. Odporúčam pokračovať, lebo tá alternatíva je dosť fajná. No musím vás ešte držať v napätí, aby ste to dočítali až dokonca. Poďme teda pekne po poriadku.
Tomatito a Rebel (v ruke) pohybujúci sa v Camden Markete.
Nikon D200
Sigma 10–20/4–5.6
1/80sec – F/4.5
ISO 400
História v skratke:
(alebo to, čo nám povie bedecker, a čo vlastne vôbec ani nepotrebujeme
vedieť)
Vznik tohto miesta sa traduje až od konca 18teho storočia, kedy lúky a pasienky nachádzajúce sa iba necelé 4km od Charing Cross-u (miesto, kde kráľ Edward I položil kríž na pamiatku svojej ženy, oficiálny to stred Londýna) začali zurbanizovávať prví osadníci. Vybudovanie kanála a súčasný príchod železnice prudko urýchlili rozkvet hlavne obchodu a umenia. Natrvalo sa však táto mestská časť pričlenila k Londýnu až po dostavaní stanice metra v roku 1907. Finálny a teda aj dnešný vzhlaď Camden nadobudol v povojnovej výstavbe, ktorá bola nevyhnutná po ťažkých bombardovaniach, keďže išlo o dôležitý železničný uzol. „Zaujímavé, ale to mi pri fotení nepomôže.”
Ako sa do Camdenu dostať:
Asi najrozumnejší prístup do Camdenu je pomocou toho starého metra. Camden Town tube station sa nachádza v severnej časti Northern line (čierna linka) – hneď prvá stanica v zóne 2. Špeciálne, ak sa pohybujete ako turisti v centre mesta, oplatí sa kúpiť si Day Travel Ticket Off-Peak (celodenný prestupný lístok) na zóny 1 a 2, ktorý je tou najlacnejšou voľbou: 4.90 libry. Slovné spojenie Off-Peak znamená, že sa nepohybujete v špičke, ale cez týždeň až od 9:30 ráno, pričom cez víkendy a štátne sviatky neobmedzene počas celého dňa do 4:30 nasledujúceho rána. Obchody sú v Camdene otvorené 7 dní v týždni od 10tej do 6tej večer. Takže sa tam skôr ani veľmi neoplatí chodiť. Dokonca cez pracovný týždeň je ruch na ulici ani nie celá pätina z toho, čo sa tam prehrnie za víkend. Ak teda chcete vidieť Camden v jeho plnej kráse prervanej turistami a obchodníkmi, čo sa snažia za každú cenu niečo predať, tak jedine sobota alebo nedeľa cez obed.
Ešte spomeniem, že pri ceste späť je dobré vedieť, že vchod do metra je občas blokovaný a tak presunutý na opačnú stranu budovy ako je východ, cez ktorý sme tam prišli. Prvýkrát sa človek trochu spletie. Oveľa horšie je to však vnútri, kde si treba správne vybrať vlak, na ktorý nasadneme. Ide o to, že Northern line sa hneď pod Camden Town stanicou rozdeľuje do dvoch smerov – via (cez / skrz) Charing Cross a druhý, viac na východ mesta, via Bank. A tak sa napríklad mne naposledy s Tomatitom podarilo zviesť sa až na Kennington a potom späť na Embankment. V preklade som sa povozil 12 zastávok dookola miesto 6tich.
Čo to ten Camden Town teda naozaj je??
Rukou nakreslená mapka okolia. Každý si môže utvoriť predstavu o spomínaných miestach. Sorry za moje umelecké danosti.
Zakaždým, keď idem do Camdenu fotiť, už v metre cítim, ako som blízko. Vidno to na ľuďoch, ktorí postupne v húfoch pristupujú do vlaku. Najprv len pár exotov s čiernymi vlasmi a mŕtvolne bielou pokožkou, potom viac a viac a nakoniec si ja sám pripadám ako exot medzi nimi. Človeka hneď na ulici zaujme a fascinuje, koľko indivíduí sa tam pohybuje. Kam sa obzrie, všade niekto s čírom (pankáčsky účes na farebného kohúta), kanadami, reťazami, lebkami a obrátenými krížmi. V podstate vedú dva prúdy: ten spomínaný pankáčsky a goth, poprípade ešte satanistický. Tomu sa prispôsobil aj sortiment v obchodoch.
Bežný Tovar – dokumentácia reality.
Nikon D200
Nikkor 50/1.8
1/180sec – F/7.1
ISO 200
Pri vystúpení z metra sa teda vydáme do prava smerom na sever pozdĺž Camden High Street. Celá ulica je lemovaná všemožnými obchodmi a obchodíkmi, krásne pripravené pre turistov. Zážitok je o to silnejší, že ponúkaný tovar je tak trochu drsnejšieho razenia. Rôzne kožené náramky s kovovými ostňami, kanady od výmyslu sveta a podbne sú samozrejmosťou na každom kroku. Problém nie je ani nechať urobiť si piercing či dať sa tetovať.
Hneď pri stanici metra je prvý z niekoľkých marketov, ktoré sa tu nachádzajú. Camden Market, predtým známy ako Buck Street Market, nám však iba poskytne ten pravý blšákový pocit občas prepletený nejakým tým pohľadom na čiernu kabelku s krížom, či prádlo z latexu. Väčšinou dominujú klasické rifle, tričká, mikiny, topánky a doplnky. Nič zaujímavé na fotenie a ani nakupovanie. Všetko je akosi stiesnené a tak je tam neskutočný problém niekam sa pohnúť. Špeciálne si treba dávať pozor na osobné veci, keďže ide o veľmi preplnené miesto.
No Comment.
Nikon D200
Nikkor 50/1.8
1/180sec – F/7.1
ISO 200
Sťahujú sa mračná nad Camdenom…
Nikon D200
Sigma 10–20/4–5.6
1/500sec – F/11
ISO 250
Oproti nájdeme Inverness Street Market – krátka ulička, ktorá bola pôvodne venovaná predaju čerstvého ovocia a zeleniny, no dnes už miesto zapĺňajú suvenírové stánočky. Keď sa presunieme viac na sever a prejdeme cez most, priamo na pravej strane nájdeme Canal Market. Trochu zastrčený, dnu sa treba dostať cez tmavý uzavretý priechod popod budovu, ktorý je vyplnený ako inak pouličnými stánkami. V tejto časti dominujú tričká s Che Guevarom, obchody s hudbou ale aj moja obľúbená predajňa s UV svetlom, v ktorej majú fosforeskujúce tričká. Keď už spomínam tie tričká, tak ceny sa pod 10 libier nedostanú. Samozrejme majú iba tie s vtipnými motívmi a nápismi. Obľúbený: “Who the fuck is Harry Potter?” Oplatí sa však jednať, kamarátka tak znížila cenu za klobúk z 35 na 11 libier.
Na druhej strane sú Camden Lock a Stables Market. Prvý zo spomínaných bol kedysi predajným miestom ručne vyrobeného tovaru. Dnes sa tu už predáva všetko. Keď poviem všetko, myslím tým naozaj skoro každú kravinu, na akú si dokážete spomenúť. Rôzne náramky a náhrdelníky, dekoračné veci do bytu, ručne vyrobené zrkadlá, sviečky, obrazy, knihy, handry, jedlo…všetko. Na nádvorí sú dokonca kaviareň a reštaurácie, takže sa dá aj posedieť a pozerať na predajný ruch.
Široký pohľad z poschodia Camden Lock Marketu.
Nikon D200
Sigma 10–20/4–5.6
1/180sec – F/7.1
ISO 1600
Z tohto nádvoria sa plynule presúvame do asi najdrsnejšej časti camdenských marketov, do Stables Market. Pravý underworld s predajom opäť handier a všetkého možného zameraného prevažne na gothic štýl. Tieto malé tmavé zastrešené uličky sa hemžia predavačmi a kupujúcimi, aj keď viac len turistami, ktorí si to všetko obzerajú. Zatiaľ mi táto časť Camdenu prišla ako najfotogenickejšia práve pre tých ľudí, čo sa tu poflakujú. Na fotenie je to však neskutočný problém hlavne z nedostatku svetla. Veľmi fascinujúce sú katakomby, v ktorých ako obvykle nájdeme zase len predajcov pre turistov.
Na porovnanie s Vojtovou fotkou: 10 vs. 50mm.
Nikon D200
Sigma 10–20/4–5.6
1/60sec – F/4.5
ISO 1000
Hoci fotíme to isté, výsledky sa vždy budú líšiť. Možno aj preto,
že ja som fičal na širokáči :P
Autor: VOJTa Herout
Web: http://www.vojtaherout.com
Nikon D70s
Nikkor 50/1.8
1/50sec – F/1.8
ISO 200
Pri prechode do Horse Hospital sa nachádza malé priestranstvo s možnosťou voľného sedenia zakrytého strechou. Toto celé je obklopené predajom občerstvenia, väčšinou Ázijského razenia. Sú až otravní, ako sa predbiehajú v ponúkaní svojho jedla. Ochutnávka je zadarmo. Najesť sa dá už za 2 libry aj s plechovkou koly k tomu. Avšak treba byť pripravený na to, že kdejaké noodles s kuracím mäsom sa celé topia v oleji a tuku. Zjesť sa to však dá a na Londýnske pomery ide o veľmi výhodnú cenu. No a tá stará nemocnica pre kone je budova, v ktorej sa hojne vyskytuje nábytok a starožitnosti.
Pouličné občerstvenie pri vstupe do Stables Market.
Nikon D200
Sigma 10–20/4–5.6
1/80sec – F/4.5
ISO 400
Fotíme v Camdene:
Už som si tam skúsil všetko. Fotenie s bleskom i bez neho, na film, na digitál, na širokáč, na základný, na tele… Furt, stále a dookola sa tam vraciam a nikdy sa mi úžasné a veľkolepé fotky nepodarili. Ale to ani nie je o tom. To je o atmosfére a reportáži ako takej… O podaní miesta a jeho charakteristiky.
Majster pri práci v jednom z obchodíkov v Horse Hospital.
Autor: VOJTa Herout
Web: http://www.vojtaherout.com
Nikon D70s
Nikkor 50/1.8
1/200sec – F/2.2
ISO 640
Tak som teda dohodol Tomatita a VOJTu Herouta na fotenie v jednu októbrovú sobotu. Ako už zvyčajne, s Vojtom sme si prehodili objektívy. Ja som našrúboval jeho Sigmu 10–20 a on môj záklaďák Nikkor 50/1.8 Akurát Tomatito ako tretí v partii len hrdo skonštatoval, že on je Canonista. Hmm. Ma vždy niektorý z nich dostane svojimi výrokmi. Napríklad pred samotným stretnutím cez ICQ v zmysle, že keď si trúfam ísť fotiť do Camdenu, to mi asi veľmi na mojom foťáku nezáleží. No dobre, priznávam, že občas je to o držku, a že raz som už mal na mále, keď mi asi 150kg černoch, tak o dve hlavy vyšší odomňa, prišiel nadávať, že mu nemám fotiť obchod a či som ho nepočul. Tak som len tíško vyslovil vystrašené „sorry“. Nejak sa ukľudnil a prežil som to.
Tma, všade samá tma. Na fotenie extrémne nevhodné.
Nikon D200
Sigma 10–20/4–5.6
1/80sec – F/4.5
ISO 400
Vojtovi sa zase nepáčilo, keď tam fotil predtým, že seťák 18–70 je na portréty prikrátky. Áno, na nepozorované fotenie ľudí, ktoré by tam bolo mimochodom úžasné, sa najlepšie hodí niečo extra dlhé a extra svetelné. No ale tým nikto z nás troch zatiaľ nedisponuje. Toť smola.
Vybrali sme sa teda špacírovať len tak po ulici s nádejou na objavenie nejakého zaujímavého miesta či človeka. Ja, vytešený pri pohľade cez 10mm sklo, som fotil všetko dookola. Asi je to neuveriteľné, ale celú výpravu som prežil v ten deň iba na 10sine. A poviem, vydovádel som sa. Zo začiatku naše fotenie vyzeralo dosť biedne, akosi sme nemali do čoho pichnúť a len tak sme sa poflakovali po okolí. O chvíľu som si však všimol, že sa Vojta pýta predavačov, či si môže urobiť ich portrét. To mi teda nikdy nenapadlo, že sa dá portrét získať aj takto priamo bez použitia maskovania, extrasupertele a iných vymožeností paparazzov. Ono to naozaj funguje.
Portrét na 10mm. Čo viac dodať? Asi len to, že som si vypýtal povolenie
a stál som sakramentsky blízko.
Nikon D200
Sigma 10–20/4–5.6
1/25sec – F/4
ISO 1600
Teda nie vždy a občas sme sa dohadovali, že kto sa pôjde opýtať toho týpka s bravčovou vyholenou hlavou (nikto samozrejme nebol, nie sme blbí, na to máme stále dosť z pudu sebazáchovy), ale inak technika celkom ako tak úspešná, až na drobné percento neúspechu. Všeobecne predajcom vadí, keď si človek fotí predajňu. Pri otázke na fotenie ich osoby ostanú v šoku. To však Vojta nejak svojím šarmom vždy zahral. A šiel hneď aj na vec. V tom ja ako sup som priletel a fotil jeho ako fotí. Samozrejme dotknutá osoba hneď spozornela, že čo sa deje, ale skoro vždy sa mi to podarilo uhrať na srandu, alebo Vojtovi na to, že má pošahaných využívačných kamošov :) Vojta prepáč.
Vojta Herout v akcii. 10mm
Nikon D200
Sigma 10–20/4–5.6
1/90sec – F/5
ISO 1600
No verím, že niekto môže mať šok, ak dá povolenie na jeden portrét a odrazu sa cíti ako na tlačovej konferencii na úrade vlády. Neviem ako ostatní, no ja som sa bavil nesmierne. Vojta nás ešte vytiahol na poschodie v Stables Markete, kde sa nachádza výstava nejakých fotografií z pralesu a opäť sme pokračovali v zaužívanom postupe. Vojta vybavil osobu na fotenie, ja som pribehol a fotil jeho a Tomatito fotil nás oboch. Zábava na pár hodín. Výsledky biedne (teda aspoň u mňa), no ale však ani svetlo nám zrovna neprialo.
Vojta a ja pri prezeraní „úlovkov“.
Autor: Tomatito
Web: http://tomatito.dphoto.com
Canon EOS 300D
Sigma 50/2.8
1/160sec – F/3.2
ISO 400
Čo v záujme bezpečnosti fotiť netreba:
Pri premýšlaní nad touto témou mi hneď napadne, že nikdy nefotíme armádne objekty. To v Camdene našťastie nehrozí a jediný kontkat s armádou zažijeme iba ak, tak v Armyshope. Rozhodne nefotíme niekoho bez povolenia, hlavne ak vyzerá, že nás dokáže prizabiť jednou ranou. V Camdene sa občas hodí vedieť dobre utekať. Hrozne neradi majú všetci predavači, ak si niekto fotí ich obchod a tovar, hoci fakt nechápem prečo. Podľa jedného známeho ide o to, že nechcú, aby sa ich výrobky potom kopírovali. Zase raz Hmm.
Taktiež nikdy nefotíme pankáčov, čo sa zdržujú na moste. Tí pýtajú za niečo také dosť nemalé peniaze. Posledná nefotogenická skupina sú pouliční postávači s reklamou. Tí sú zas nezamestnaní a berú od štátu podporu, a tak sa boja, že im niekto na túto nelegálnu prácu príjde a budú mať problémy. Ako to tu tak po sebe čítam, veľa toho v Camdene na fotenie neostalo. Ale hádam priložená dokumentácia postačí. Tých zaujímavejších som cvakol na 300mm cez ulicu, aby som mal aspoň aké také šance na prežitie :P
Takí tam nie sú až tak ojedinelí.
Nikon D200
Nikkor 70–300/4–5.6
1/125sec – F/5.6
ISO 500
Odporúčanie fotografom na záver:
Do Camdenu sa statív nehodí. Poprvé ho nie je kam postaviť pomedzi všetkých tých ľudí a podruhé, všetci by boli aj tak len rozmazaní. Treba sa pripraviť na to, že v tých najzaujímavejších a najzastrčenejších obchodíkoch je strašná tma. Blesk rozhodne nie, to bola vec, čo ma minule doviedla do problémov, ako som spomínal vyššie. Blesk je totiž dosť ľahko všimnuteľná sranda. Digitalisti majú preto výhodu, že si môžu ISO posunúť podľa ľubovôle a stále dosiahnu pozerateľné výsledky. Čo je však na nezaplatenie je white balance. Treba si na to zvyknúť a nezabúdať, že sa podmienky menia z obchodu do obchodu medzi žiarovkovým a neónovým osvetlením. Potom to už ide. Všetkým sa nám tam podarilo pár modrých záberov, ale to je daň za blbosť.
Vykladač kariet v Camden Lock.
Autor: VOJTa Herout
Web: http://www.vojtaherout.com
Nikon D70s
Nikkor 50/1.8
1/80sec – F/3.5
ISO 640
Pre filmárov neostáva nič iné ako ČB negatív s ISO aspoň 400, ktorý nebude mať problém s farbami. Nech by sme totiž zvolili akýkoľvek film na interiérové fotenie, bol by v každom druhom obchode nepoužiteľný. Dia neprichádza do úvahy nielen pre tie farby, ale aj kvôli neskutočným kontrastom scény.
Kým Vojta si vypýtal dovolenie na fotenie portrétu predavača, ja som si
aspoň cvakol.
Nikon D200
Sigma 10–20/4–5.6
1/60sec – F/4
ISO 1600
Dúfam, že sa vám moje dnešné voľné rozprávanie o Camdene a fotení v ňom páčilo. Špeciálne poďakovanie patrí VOJTovi Heroutovi a Tomatitovi za príjemne strávený deň a poskytnuté fotografie.
Dovidenia pri ďalších potulkách z Londýna.
Jozef Doboš