V Londýne už chvíľu študujem a preto sa pokúsim priblížiť vám toto veľkomesto z môjho fotografického pohľadu, ktorý je dosť odlišný od toho turistického. Nefotil som ani Big Ben ani Buckingham Palace, ktoré sú prervané návštevníkmi, a z ktorých keď chcem peknú fotku, tak si radšej kúpim pohľadnicu, lebo viem,...
že bude určite lepšia ako moja tvorba. Pre mňa je Londýn mestom úžasnej architektúry a ľudí všetkých národov a národností, čo ponúka nekonečné možnosti na fotenie.
Zatiaľ prinášam moje zážitky od januára po marec 2006. Všetky priložené fotografie sú fotené na Fujichrome Velvia 100F a skenované v Kodak Express v najvyššom rozlíšení, pričom tie skeny nie su zrovna ideálne.
Z Ruzyně na Gatwick:
Ešte som poriadne ani nikde nebol a už sa vyskytol prvý problém. Pri tej tisíckorunovej letenke mi bolo jasné, že niekde háčik skrytý určite bude. Počas check-inu na Ruzynskom letisku mi vysvetlili, že nízkonákladová easy spoločnosť má 20Kg limit na batožinu a teda budem musieť za tých 5 kíl navyše zacvakať 1000Kč. Pracovníčka za prepážkou sa ma snažila presvedčiť tým, že ešte 22 by mi mohla odpustiť, ale že 25 je už naozaj veľa. Tak som čiahol do tašky, s chladom Angličana vytiahol trojkilový statív, dal si ho na plece a nahodil široký úsmev. Síce som si nebol istý, či policajtom pri roentgene nebude divné, čo všetko ťahám…
… Ale nikto s tým nemal žiaden problém. Veď v príručnej batožine sa povaľovalo jedno telo a tri objektívy. (Pre zaujímavosť sa Velvia “pašovať“ neoplatí, cenu majú úplne rovnakú ako u nás. Avšak spracovanie je iná záležitosť. Ako som už v galérii spomínal, 11 libier len za vyvolanie mi pripadá dosť veľa.)
Tým, že sme v Európskej únii je možné cestovať aj na občaňák, no veľmi sa to neodporúča. Ja som mal v pase ešte vízum z čias, keď som študoval Angličtinu v Oxforde. Prelistovali mi pas, hneď našli to staré vízum a už ma aj chceli vyhodiť z radu, že sa mám postaviť do NON EU. To som sa samozrejme nedal. Hneď však uznali, že Slovensko je členom a asi ani doteraz netušia, že to vízum je staré dobré 3 roky. Aj tak ma najviac udivuje, že pri odlete z krajiny nikto pasy nekontroluje, to je vážne divné.
Z Gatwicku na Victoria station sa dá dostať vlakom už za 8 libier, pritom cesta trvá približne 35 minút. Vziať si taxík veľmi neodporúčam, lebo podľa letiskovej stránky sa ceny pohybujú okolo £77. Oveľa zaujímavejšie je vytelefonovať si limuzínovú spoločnosť. Na letisku ma s mojim menom čakal šofér, pomohol mi s batožinou a viezol som sa v meďáku s koženými sedadlami (a bolo to lacnejšie). S ubytovaním by tiež nemal byť veľký problém, no pri výbere treba vziať do úvahy aj potrebu cestovania, keďže ceny MHD sú v Londýne naozaj vysoké. Ja uprednostňujem autobusy, pretože si chcem vychutnať mesto. Metrom sa môžem voziť aj v Prahe. Tiež ide o bezpečnosť, lebo čierny zimný kabát, statív v púzdre o veľkosti pancierovky a môj kvázi ruský prízvuk asi nepôsobia v metre najlepšie. Všimol som si napríklad, že v Londýne sa statívy nosia zásadne bez obalov len tak v ruke. Nie, že by som sa bál, ale istota je istota. Určite nebudem v tom metre bežať.
Hyde Park:
Názov: Water playground
Foták: Nikon F65
Objektív: AF Nikkor 70–300mm 1:4–5.6G + UV filter
Film: Fujichrome Velvia 100F
Ja som sa v živote tak blízko k labuti nedostal. V Hyde Parku sa moje sny stávajú skutočnosťou.
Prvé, čo ma zaujalo na fotenie, bol Hyde Park a Kensington Gardens. Doma tak obrovskú zelenú plochu nemáme ani v lese. Stromy sú vysoké a staré a v lete tam musí byť nádherná zeleň. Ja som tam fotil počas zimných mesiacov. Sneh žiadny, stromy bez listov a hnusný vietor hlavne k večeru. No i napriek tomu sa motívov na nejaký ten záber nájde viac než dosť. Obzvlášť fascinujúce mi pripadajú jazierka vždy plne obsadené vodným vtáctvom. Labute tu ľudia kŕmia z ruky, takže pri dobrom svetle a trpezlivosti sa dá dostať veľmi blízko a vystriehnuť si pekný záber. Tiež si treba uvedomiť, že teplota v zime neklesá pod 6 stupňov. So statívom tam síce človek vytŕča z davu, no aspoň sa niekto pristaví a pokecá. Raz sa rozrozprával aj profesionálny fotograf, ktorý práve venčil psa. Keď už spomínam najlepšieho priateľa človeka, v takom parku sa dá vidieť naozaj všeličo. Chlapec sa naťahoval so svojim psom o kus dreva. Odrazu konár zdvihol a pes visel voľne zahryznutý asi v metrovej výške pričom ešte vrtel chvostom. Samozrejme som foťák nemal so sebou.
Názov: Waiting
Foták: Nikon F65
Objektív: AF Nikkor 50mm 1:1.8D + polarizák + prechodák
Film: Fujichrome Velvia 100F
Aj takto vyzerajú Londýnske ulice. V blízkosti Kensingtonských záhrad – High Street Kensington.
Pri južnom okraji Kensingtonských záhrad je alej, v ktorej sa hojne vyskytujú veveričky. Prikrmovať ich treba nesolenými orieškami. Tie moje solené mi odmietli a akurát sa zleteli holuby z blízkeho i ďalekého okolia. Je tam aj dosť tieň, takže na ISO 100 je to veľký problém. A moja trpezlivosť na naháňanie tak neposedných stvorení naozaj nepostačuje.
Ďalšia geniálna myšlienka bolo fotenie západu slnka v tomto parku. Keďže v zime zatvárajú o 18tej, tak sa to dá akurát stihnúť. Problém je iba v tom, že slnko zapadá smerom k cípu parku, kde sa nachádza akýsi veľký hotel a kompozícia sa na tej rovnej ploche nedá vytvoriť naozaj žiadna. Teoreticky by sa z Hyde Parku dalo niečo nafotiť a ako najvhodnejšie miesto by som určil Marble Arch, no neskúšal som. Parkov sa tu nájde strašne veľa. Za spomenutie stoja aj Saint James Park, či Battersea Park na opačnej strane Temže, kde je scenéria dosť podobná, ale aj rovnako zaujímavá.
Počas prvých dní na univerzite prebehla prezentácia všemožných školských krúžkov a klubov, do ktorých sa môže každý zapísať. Ja som teda neváhal a našiel si photosociety. Okrem možnosti využitia tmavej komory a spoločných posedení chalani organizujú aj fotovýlety. Takto som sa dostal napríklad na Borough Market, ktorý sa nachádza pod London Bridge a na ktorom sa predávajú rôzne druhy potravín. Na fotenie boli celkom zaujímavé krásne červené paradajky, či tisíce olív. Ďalšie zaujímavé miesto, ktoré sme navštívili, bol Speakers Corner. Roh Hyde Parku, kde sa môže postaviť hocikto a uplatniť si svoje právo prejavu. Cez víkend sa tam zíde hlúčik poslucháčov. Vypočuli sme si úvahu, prečo je olivový olej zdravý, ale aj protest proti interupciám. Rozhodne sa netreba nechať vyprovokovať a zapojiť sa do debaty, pretože som pozorovaním dospel k záveru, že rozprávač je narušený a o svojej pravde je nekonečne presvedčený. Pre zaujímavosť, rečnili tu aj historické osobnosti ako Marx či Lenin. Na moju smolu však slnko vykuklo iba na pár minút a väčšinu dňa ostalo zatiahnuté, čo na fotenie ľudských emócií na teleobjektív spôsobuje neuveriteľné problémy.
Oxford Street:
Hneď naproti sa nachádza moja obľúbená Oxford Street, nákupná tepna Londýna. Milovníci street fotografie si naozaj prídu na svoje a ja som si napríklad zas kúpil topánky. Hore-dole sa presúvajú davy ľudí a vždy sa nájde nejaký exot vyobliekaný v tých najsýtejších farbách, čo sa krásne odbíja od okolia. Tu mi napríklad chýbal statív a mierne mrholenie optike nerobilo zrovna najlepšie. Dobré je postaviť sa na okraj križovatky a teleobjektívom fotiť ľudí na opačnej strane, ktorí čakajú na prechode počas červenej. Takto pekne postoja a nechtiac aj zapózujú. Tiež treba mať nervy, takže sa tam ešte budem musieť vrátiť. Na konci tejto ulice je slušný fotoobchod s veľkým bazárom. Keď našetrím, urobím im tržbu. Pri ceste naspäť som si chcel znovu vziať autobus. Vodič ma však vyhodil s tým, že si musím lístok kúpiť v automate na zastávke. A naozaj, nad trafikonom je aj to vypísané. Tak som sa naštval a v metre si kúpil Oyster Card. Čipová karta na kredit za 7 libier, ktoré pri vrátení karty dostane človek späť, a ktorú si ľahko nabije peniazmi a tak bezproblémovo jazdí hromadnou dopravou po celom meste.
Počasie pri fotení architektúry:
Už som spomínal drobné mrholenie. Pri vyslovení slova Londýn každému napadne typická hmla a vytrvalý dážď. Opak je skutočnosťou. Za tri mesiace pršalo iba niekoľkokrát a hmla nebola ani raz. Mesto nie je až tak ďaleko od pobrežia a pravidelné vetry prinášajú úžasne fotogenickú oblačnosť od západu, ktorá spolu so silným slnkom vytvára veľmi vhodné podmienky na fotenie architektúry. Ostré svetlo, ktoré dopadá šikmo na budovy, krásne zvýrazní štruktúru a vytvorí tým lepší priestorový efekt. Samozrejme treba mať na počasie šťastie, a preto si myslím, že minimálne týždeň treba obetovať na fotovýlet v Londýne, aby človek stihol obísť tie zaujímavejšie miesta.
Názov: Faculty building
Foták: Nikon F65
Objektív: AF Nikkor 50mm 1:1.8D + polarizák + prechodák
Film: Fujichrome Velvia 100F
Imperial College London – areál univerzity.
Názov: New vs. Old
Foták: Nikon F65
Objektív: AF Nikkor 28–100mm 1:3.5–5.6G + UV filter
Film: Fujichrome Velvia 100F
Keď sa bije nová architektúra s tou starou.
Našinca isto milo prekvapí skutočnosť, že sa v žiadnom múzeu ani galérii neplatí vstupné, a keď už, tak len čisto dobrovoľné ako príspevok na fungovanie tej danej inštitúcie. Človek si tak môže spokojne vychutnať umelecké skvosty v National Gallery ešte aj s pocitom, že to má zadarmo. Presne si už nepamätám, ako to bolo s fotením tam, no viem, že v National History Museum fotili ludia o sto šesť. Dokonca sa tam nájde aj pár pohľadov, ktoré stoja za to – či už krásne historické schody idúce z hora až na prízemie alebo neuveriteľne dlhá miestnosť plná rôznych kameňov, ktorá sa zbieha ku koncu ako koľajnice. Tie by použitím širokáču ešte viac vynikli. Budem sa opakovať, ale proste bez statívu je nič. V exteriéri sa toho dá nafotiť oveľa viac. Vždy ma veľmi fascinuje, ako bez problémov Angličania napchajú najmodernejšiu architektúru pomedzi historické skvosty. Príkladom môže byť aj areál našej školy (Niekoľko záberov z MechEng building a Tanaka Business School je vidieť v prvých minútach filmu Basic Instinct 2), kde sa v strede týči do výšky Queens Tower, ktorá zvoní počas narodenín kráľovnej a promócií, pričom je obklopená budovami z ocele a skla. To by však foteniu nemalo veľmi prekážať, a keď si človek odchytí tie pekné obláčiky, všetko je hneď krajšie. Veža je otvorená pre verejnosť iba raz v roku, pretože z nej študenti občas páchali samovraždy. Avšak výhľad stojí za to.
-
Názov: Queens Tower
Foták: Nikon F65
Objektív: AF Nikkor 28–100mm 1:3.5–5.6G + UV filter
Film: Fujichrome Velvia 100F
Na 28mm to bol problém, no snažil som sa udržat ľavú stranu veže rovnobežnú s okrajom fotky. Bez vyrovnávania línií v PC.
Temža a večerné fotenie:
Názov: Sunset over The River Thames
Foták: Nikon F65
Objektív: AF Nikkor 50mm 1:1.8D + polarizák + prechodák
Film: Fujichrome Velvia 100F
Smog a zapadjúce slnko vytvárajú úžasné podmienky na fotenie. Z Hyde Parku by som takéto niečo nikdy nevyfotil.
Posledná vec, ktorá je zatiaľ podľa môjho skromného názoru stále zaujímavejšia než nejaký Big Ben je západ slnka nad Temžou a celkovo večerné fotografovanie v Londýne. Veď kde už len dostanete do záberu doubledecker a hneď dvakrát? Keďže mi západ slnka nad Hyde Parkom nevyšiel, tuho som rozmýšľal, odkiaľ by som to odfotil, aby aj scenéria bola prijateľná a pritom som sa nemusel ďaleko presúvať od oblasti Kensingtonu a Chelsea. Počas potulky s kamošom Tónom mi padol do oka Albert Bridge, ktorý nepatrí medzi turistické atrakcie ako napríklad známy Tower Bridge, no tiež má svoje čaro a určite nebol toľkokrát fotený.
Názov: Albert Bridge
Foták: Nikon F65
Objektív: AF Nikkor 28–100mm 1:3.5–5.6G + UV filter
Film: Fujichrome Velvia 100F
Počas cesty z fotenia západu slnka nad Temžou sa občas treba aj zastavit a cvaknút niečo iné.
Smerom na západ sa nachádza čiastočne už industriálne pozadie, no nemyslím, že by to celkovo rušilo estetický dojem. Síce nemám s nočným fotením veľa skúseností, čo to už viem. Napríklad, že sa oplatí fotiť do tých dvoch hodín po západe slnka, kedy je ešte stále šero no autá už majú zapnuté svetlá. V Londýne sa všade nájdu malé ostrovčeky pre chodcov, kde sa statív akurát zmestí a odkiaľ sa toho dá celkom slušne nafotiť. Tu som však postrádal výhodu digitalistov a expozíciu som vlastne strieľal od brucha na manuálnom režime, pretože mi automatika Nikonu len sproste vynadala, niečo v zmysle, že Low svetla alebo čo. No kto sa bude ešte aj s foťákom doťahovať. Pri tých ostrovčekoch treba spomenúť, že na mnohých križovatkách chýbajú svetlá pre chodcov a tak človek musí dávať pozor, aby ho nikto nezrazil. Na strane druhej však existujú špeciálne prechody s dvoma vysokými blikajúcimi lampami, na ktorých má chodec prednosť. Celkovo som sa však v meste večer a s foťákom cítil bezpečne, predsa len, v oblasti kde parkujú samé Porsche a občas aj Maserati sa ani inak nedá. Samozrejme ma lákalo vyfotiť si aj ten Big Ben s parlamentom v noci, no čo som videl fotky kamarátov z fotokrúžku, ciferník sa často prepáli pri dlhej expozícii, a preto by som na túto skutočnosť rád upozornil. Keď vám to teda nedá a rozhodnete sa ísť cestou turistu, aby ste mali aspoň niečo dobré.
Názov: Evening London
Foták: Nikon F65
Objektív: AF Nikkor 28–100mm 1:3.5–5.6G + UV filter
Film: Fujichrome Velvia 100F
Pár minút po západe slnka z chodníka pri Kensington Gardens.
Názov: Double decker2×
Foták: Nikon F65
Objektív: AF Nikkor 28–100mm 1:3.5–5.6G + UV filter
Film: Fujichrome Velvia 100F
Fotené z ostrovčeka v strede cesty, ked ma akurát mínali dva poschodové autobusy v každom smere jeden.
Záver:
Londýn je rozhodne mesto, ktoré treba navštíviť, či už na víkend, alebo na týždeň. Cestovné na MHD je jedno z najdrahších na svete, veď len taká hodinová cesta autobusom stojí 1,20 libry ak to medzitým zase nezvýšili. Ako výbava bohate stačí jeden široký a jeden tele objektív a rozhodne citlivejšie ISO. 400 by mohlo niekedy zachrániť inak neodfotiteľné situácie. Samozrejme netreba zabúdať na statív, ktorý v pohode prenesiete ako príručnú batožinu do kabíny lietadla aj s kufrom, ktorý už sám o sebe spĺňa povolené rozmerny na milimeter presne. Dvojnásobné roentgenovanie filmu nižšej citlivosti ešte nijak nevadí, na Ruzynskom letisku však treba laptop vybrať a nechať ho pozrieť osobitne. Kto by mal záujem prísť a skúsiť si fotenie v obrovskom meste na vlastnej koži, rád mu budem robiť spoločnosť.
Jozef Doboš