A je tu další díl našich webových FotoVýstav. Tentokrát jsem opět oslovil fotografa ze sousedního Slovenska a to mimo jiné i proto, že právě naši sousedé patří k vynikajícím fotografům a jejich kvality jsou nejen ve FotoGagalerii nepřehlédnutelné. Dnešním autorem je Juraj Macko, kterého jistě dobře zná většina uživatelů FotoGalerie a to nejen odborníků na hmyz a makrofotografii. Jsou to totiž právě nádherné snímky hmyzu, které Juraj zvládá přímo excelentně a doslova ohromí i laika …
Ahoj Juraji, úvodem nemohu vynechat obvyklý úvodní “dotazník“, řekni nám tedy prosím něco o sobě – o tom, kolik je ti let, kde bydlíš, čím se živíš a tak podobně …
Narodil som sa v roku 1967 v malej dedinke Horovce na strednom Považí kde som rástol prvých 9 rokov svojho života. V roku 1976 sme sa presťahovali do města Dubnica nad Váhom kde žijem a pracujem dodnes. Moja pracovná kariéra bola pestrá – začínal som jako kovací žeriavnik na kováčni, po odkrútení vojny v roku 1990 som nastúpil do jedného z prvých výpočtových stredísk založených na PCčkovej báze na Slovensku. Vybudovali sme vtedy sieť z päťdesiatich pécéčiek a 25 MHz stroj s procesorom 386 bol vtedy vrchol techniky ktorú sme spravovali. Neskôr som pracoval niekoľko rokov ako šéf produkcie v reklamnej agentúre a od roku 1996 som spoločníkom v eseročke ktorá je zameraná na výpočtovú a digitálnu techniku. Mal som tak šťastie byť pri nástupe digitálnej techniky a taktiež internetu. Som druhýkrát šťastne ženatý, z prvého manželstva mám krásnu, osemnásťročnú dcéru so všetkým čo k tomu súvisí :-). Dnes všetky moje výlety absolvuje so mnou moja manželka Mirka, ktorá ma mnohokrát na prítomnosť niečoho zaujímavého upozorní skôr ako to stihnem zaregistrovať ja sám.
A co fotografování, jak jsi se k němu vlastně dostal?
Môj otec ktorý je mojim vzorom od mojich dvanástich rokov hodne cestoval po svete. Keď som mal trinásť, objavil sa u nás prvý fotoaparát Praktica MTL 3. Keď otec cestova v roku 1981 do Vietnamu, jeden c cestovných príkazov znel – „Odfoť mi tam nejaké motýle“. Prvé čo som odfotil ja boli motýle u mojej babičky. Potom samozrejme fotenie rodiny, gympel kde som bol triednym fotografom a všetko okolo dospievania. Prvú svatbu som fotil keď som mal 16 rokov a ženil sa mi brat. Na strednej škole som napísal dve študetské práce – jednu o motýľoch Ilavskej kotliny a druhú o skamenelinách v okolí Dubnice nad Váhom. Obidve boli doplnené množstvom fotografií z vlastnej dielne. U rodičov v pivnici odpočíva celé vybavenie tmavej komory, mokrý čiernobiely proces ma bavil a nedávno som uvažoval či by nestálo za to oprášiť znovu Praktiku a zamazať si prsty trochu od vývojky. Času je ale málo a tak stále vyhráva digitál. K veľmi aktívnemu foteniu som sa po nepravidelných pauzách vrátil v roku 1999. Od roku 2005 som členom Slovenského zväzu fotografov.
Proč právě specializace na hmyz a na vážky? Já sám vážky taky fotím (do tvých kvalit mám ale ještě hodně daleko) a tak samozřejmě tuším, chtěl bych ale tuto oblast přiblížit také našim čtenářům.
Na dedine kde sme mali Váh za humnami som sa s hmyzom ako malý chlapec stretával denne „in situ“. Všetko čo sa mi podarilo chytiť som samozrejme nosil domov a tak nám pod pohármi bzučali rôzne muchy, motýle a samozrejme vážky. Po dôkladnom preštudovaní som ich väčšinou pustil. Po presťahovaní do Dubnice som sa v krúžku mladých prírodovedcov naučil hmyz, hlavne motýle i preparovať a tak začala vznikať moja prvá zbierka. Keď sa narodila dcéra, prechádzky za lovom sa stali poznávacími a potom sme motýle už nechodili chytať, ale ako vravievala ona – púšťať. Motýlika sme chytili do sieťky, prezreli sme si ho a ona ho potom pustila. Mala z toho obrovskú radosť. Ale „collector“ sa v mužovi nezaprie a tak som začal hmyz fotiť s tým, že k usmrcovaniu som sa už nikdy nevrátil. Okrem toho vážky sú absolútne fascinujúci hmyz – zaujíma ma o nich všetko od prvohornej karbónskej Meganeury až po dnešné exotické druhy z celého sveta. Vážky sú pre mňa stálou inšpiráciou – dokážem sa k tým istým druhom vracať stále znova a znova.
 |
 |
 |
 |
Jak jsi ale získal tolik různých druhů do své sbírky? Jak už jsem řekl, tak se vážkám taky věnuji ale některé druhy, které jsem viděl v tvém profilu jsem ještě ani nikdy neviděl. Cestuješ snad za nimi do vybraných lokalit, kde se méně obvyklé druhy vyskytují?
Tu sa trošku rozpíšem. Na priestore 50×80 metrov pri našich miestnych jazerách som napočítal zhruba 15 druhov vážok. Je to teda o znalosti miesta a o trpezlivosti „vydolovať“ z tohto miesta čo sa dá. Nejde len o plochu, ale samozrejme i o čas – v priebehu roka sa na tom istom mieste objavujú rôzne druhy, a tak sa treba na to isté miesto vrátiť viackrát a byť ostražitý, pozorný a samozrejme trpezlivý. Najvácnejším druhom ktorý sa mi podarilo doteraz fotiť je najväčšia slovenská vážka Cordulegaster annulatus ktorú si môžete pozrieť u mňa na webe, a musím povedať že fotenie na mokrinke o rozlohe zhruba 40m2 kde sa naraz liahlo asi 10 jedincov bolo ohromným zážitkom. Bolo to v národnom parku Malá Fatra a bol som pre turistov väčšou atrakciou ako samotné vážky. Fotograf vážok musí byť neustále v strehu – niekedy sa dlho hľadaný druh objaví na najneočakávanejšom mieste, napríklad priletí priamo do mesta. Za vzácnejšími druhmi naozaj cestujem a doteraz som mal to šťastie že tam kde som si určitý druh vytipoval som ho nakoniec naozaj našiel. Spomeniem napríklad Súľovské skaly kde som predpokladal výskyt vážky Cordulegaster boltonii – pri tretej návšteve sme s manželkou narazili naozaj na parádne miesto uprostred hôr kde ich poletovalo skoro desať. Pri fotení sa snažím nezasahovať im „do života“ a tak môžem hrdo prehlásiť že pri doterajšom snažení „nebola usmrtená ani zranená ani jedna vážka“. Na tomto mieste musím spomenúť záslužný počin ochrancov prírody z Vlašimi, bez ich publikácií venovaných vážkam by som bol stratený a doteraz som sa zvlášť u malých druhov šidielok často zmýlil. To určovanie je samo osebe naozaj mágia a častokrát bez toho aby sa vážka odchytila a podržala v ruke skoro nemožné.
 |
 |
 |
 |
Jak jsi na tom s fototechnikou? Takto specifický obor vyžaduje také specifickou výbavu. Já jsem o tom něco napsal v článku FotoInspirace – Vážky ale zajímalo by mne, jestli máš podobné zkušenosti a jestli využíváš stejné nebo podobné vybavení.
Ako spomínam vyššie, začal som s Prakticou MTL 3, neskôr som mal svoj vlastný KIJEV s klinovým diaľkomerom, ktorý mi umožňval fotiť i bez okuliarov, pribudol kompakt Pentax, neskôr „hit“ z NDR – Praktika BX 20 ku ktorej som mal aj prvý 200mm teleobjektív. Tú som vymenil za SLR Canon 5000 no a to už nastupovala digi technika. Vystriedal som Olumpus C150, C160, C2000, dva roky som fotil na „dvojmegáči“ C700UZ, rok som skúšal SONY F828 a nakoniec som zakotvil pri zrkadlovkách od Nikonu. Vlastním Nikon D70 ktorý považujem za skvelý fotoaparát pre niekoho kto práve prechádza z kompaktu na „zrkadlo“ a pred vianocami do môjho technického „parku“ pribudol Nikon D200 ktorý si nemôžem vynachváliť. Zrkadlovka sama osebe je samozrejme bez kvalitných objektívov vcelku zbytočnou investíciou a tak som „seťáky“ postupne doplnil o Sigmu 180/3,5 EX APO na fotografovanie hmyzu a detaily 1:1, ďalej Sigmu 50–500 na fotenie vtákov a zver, ale keď Sigma ohlásila „návrat“ pevnej 500ky bolo rozhodnuté. Sigma 500/4,5 EX DG je sklo s vysokým optickým výkonom a perfektnou kresbou. Na tvoju radu som doplnil toto sklo o telekonvertor Sigma 1,4× EX s ktorým je pri dobrom svetle minimálna strata kresby. Na krajinky, rodinu a bežné veci požívam Nikkor 18–70DX. No a ako to už chodí, zbytok úspor pohltili batohy, statívy, blesk, filtre, kryty a podobné „nevyhnutne potrebné“ hračky fotografa. Roky v reklame a skúsenosti s prepress záležitosťami mi umožnili ľahšie sa orientovať vo výbere programov pre bežné spracovanie fotiek. Fotím už iba do rawu a po predpríprave v Nikon Capture 4.4 ďalej upravujem fotky v PS alebo ak idú na web tak v Zoneri 8 Pro. Čo sa týka techniky fotografovania hmyzu, statív používam iba na naozaj detailné zábery – všetky ostatné zábery sú fotené z ruky, častokrát priamo vo vode, kde sú napríklad vážky menej plaché ako na brehu. Na tento účel používam vysoké rybárske čižmy, ktoré mi poslúžili pri získaní menej bežných a inak nedostupných záberov. Najdôležitejšou pomôckou je však trpezlivosť, nevzdať to hneď a počúvať rady skúsenejších. Na tomto webe napríklad tvoje, Jirku Cvrka, Pavla Krásenského a Ondra Prosického.
 |
 |
 |
 |
A co jiné obory fotografie? Věnuješ se pouze vážkám a hmyzu, nebo máš rád i jiné obory?
Okrem hmyzu mám rád a fotím všetko čo sa týka prírody, predovšetkým vtáctvo ktorému venujem tiež dosť času. Ďalšou mojou veľkou láskou je letectvo, fotografovanie leteckých dní a múzeí, ktorému je venovaný celý veľký oddiel môjho webu. Obdivujem kvalitné fotografie ľudí, je to obor ktorý ma láka, študujem staré publikácie od pánov Šmoka, Hrušku, Kisselbacha, Tauska, ale i nové z edície NG. Fotím i krajinky, ale kožu by som s nimi zatiaľ na trh neniesol. No a čo mám rád je ruch akcií…nepozorované fotky akcií v dave majú svoje čaro. Ale najviac ma drží práve hmyz, makro – konkrétne motýľom som veľa dlžný a chystám sa to v najbližších rokoch napraviť. Pripravujem tiež prekvapenia vo forme absolútne neobvyklých záberov zo života vážok… ale nepredbiehajme … sledujte fotoaparát.cz i naďalej.
Juraji, moc ti děkuji za rozhovor i za inspiraci krásnými fotografiemi a zkušenostmi. Jaro už nám pomalu klepe na dveře a tak se už teď nemohu dočkat, s jakými novými úlovky nás zase překvapíš ve FotoGalerii. Nejen do nadcházející “vážkařské“ sezóny ti přeji hodně úspěchů a hlavně ono pověstné dobré světlo.
Fotograf Juraj Macko má též moc pěkné vlastní stránky, které najdete na této adrese.
 |
 |