26. FotoVýstava - Lukáš Ondroušek

Dobrý den, povězte nám, jak je to dlouho, co jste držel v ruce fotoaparát a řekl jste si, že tohle je vášeň na celý život…

Dobrý deň. Prvý digitálny fotoaparát, ktorý som držal v ruke, mi na 1 deň požičal kamarát. Strávil som s ním 24 hodín a vyfotil som snáď všetko, čo som doma našiel. Ak sa dobre pamätám, bolo to zhruba pred 6 rokmi.

Či je to však vášeň na celý život povedať neviem. Predtým som sa venoval grafike a hudbe, teraz je na programe fotografia, v 50tke možno budem robiť živú sochu.

Fotografujete převážně horskou přírodu. Co vás na ní fascinuje?

Na vysokohorských motívoch ma predovšetkým fascinuje množstvo rôznych štruktúr, kriviek, priestorovosť scén – a samozrejme svetlo. Západové a východové svetlo opierajúce sa do kolmých skalných stien pôsobí dramaticky a predovšetkým fotogenicky.

Lze tedy předpokládat, že jste i vášnivým turistou…

Na rozdiel od väčšiny horských fotografov som v prvom rade fotograf, až potom turista. Určite, hory ma priťahujú, ale musím úprimne priznať, že keby som nefotil, tak sa v nich vyskytujem oveľa menej. Je to dané asi aj tým, že skoro zásadne po nich chodím „na ťažko“, s približne 15 kilogramovým batohom na chrbte. A to má od oddychu pomerne ďaleko.

Jaké hory už máte vyfocené? A kam se v nejblížší době chystáte?

Do hôr chodím pomerne často, ale väčšinou na tie iste miesta, čiže až takú pestrú škálu v repertoári nemám. Najčastejšie chodím asi do Álp (rakúske, slovinské, talianske, švajčiarske), potom určite po Slovensku (Malá Fatra, Veľká Fatra, Tatry, rôzne menšie vrchoviny ako Súľovské vrchy, Strážovské vrchy…) a niečo som cvakol aj vo Fínsku, v Španielsku či Nemecku.

Podle čeho si vybíráte destinace k fotografování? A na jaká místa se nejraději vracíte?

Čo sa týka destinácií, rozhodujúcim kritériom je dostupnosť. Keďže počasie býva na horách vrtkavé, vyhovujú mi miesta, na ktoré sa dokážem dopraviť do 5 hodín. V stredu respektive vo štvrtok sa rozhodnem – a v piatok letím za svetlom.

Konkrétne miesta na fotografovanie vyberám predovšetkým na základe jeho fotografickej „variability“. Nemám príliš rád miesta, ktoré sú o „jednej fotografii“ – čiže o jednom zaujímavom pohľade. Rád sa hrám s kompozíciou – také popredie, hentaké popredie – a so svetlom – protisvetlo, bočné svetlo, svetlo zozadu atď. Keďže väčšinou chodím na nové miesta, najistejšie je byť na samotnom vrchole kopca. V takomto prípade je mi jedno, či bude pekne osvetlený kopec za mnou, predo mnou alebo bude najviac farieb v protisvetle. Fotoaparát môžem natočiť hociktorým smerom a nebude mi tam nič zacláňať. Okrem tohto treba samozrejme prihliadať aj na náročnosť výstupu a možnosť prespatia.

Snáď by som ešte spomenul fotografický formát, ktorý najčastejšie používam – panorámu. Na rozdiel od klasických formátov, ktoré väčšinou predstavujú zaujímavý výrez z celej scény, panoráma zachytáva túto scénu celú. Každý si tam nájde to svoje. Jednému sa páči obloha, druhému štruktúra snehu v popredí, tretiemu nasvetlené špičky kopcov, štvrtému vyšliapaná cestička napravo, piatemu hlboké údolie atď.

Fotografování v horských oblastech musí být fyzicky náročné, jak se udržujete v kondici?

Keďže som vyššie spomínal, že som predovšetkým fotograf a nie turista, vyberám si relatívne jednoduché trasy. Výnimočne šliapem viac než 4 hodiny za deň. V kondícii sa udržujem úplne bežným spôsobom – posilovňa, futbal, plávanie, korčule, bicykel.

Horské výstupy mohou být nebezpečné, chodíte sám či ve skupině dalších nadšenců?

Ako naznačujete, ísť do hôr sám je nebezpečné. Keď už nič iné, zle stúpiť a vytknúť nohu si môže každý. Vždy sa teda snažím ísť s niekým. Mimo blízkych priateľov preferujem zapálených fotoamatérov, ktorí sú ochotní kvôli dobrej fotografii obetovať aj trošku pohodlia (spanie vonku namiesto v chatách a podobne). S pokročilými fotografmi nechodievam príliš rád z jedného dôvodu – podobné, či dokonca skoro rovnaké fotky. Skupinka dvoch či troch ešte celkom vpohode, rád sa „odborne“ porozprávam, ale väčším fotovýletom sa doslova vyhýbam.

Je očividné, že fotografie hor a přírody celkově u Vás hrají prim. Jaké další objekty se Vám dále objevují v hledáčku?

Príležitostne si cvaknem nejakú architektúru, či makro. Teraz nedávno som fotil jednu svadbu, na druhú sa chystám, čiže trošku fušujem aj do portrétov.

Používáte nějaké počítačové programy k úpravě fotografií?

Používam dva, asi najbežnejšie programy – Adobe Photohop a PT GUI. Pre tých čo druhý spomínaný nepoznajú, je to veľmi dobrý program na spájanie panorám. Ja osobne si v ňom však nechám upraviť iba perspektívu, fotky potom ručne spájam v Photoshope. V tomto som asi stará škola, najviac verím vlastnej ručnej robote.

Co byste doporučil nezkušeným fotografům hor a přírody?

Určite chodiť v skupinách. Ale nie, poradil by som im asi to, čo neskúseným fotografom vážok či ženských kriviek. Trošku popozerať ako sa to robí, napríklad na FotoAparát.cz, skúšať to napodobniť a postupne si nájsť vlastnú cestu a štýl.

A na závěr, máte nějaký fotografický sen, který byste si chtěl splnit?

Tých snov je viacero, ale najviac do popredia asi vystupuje Severná a Južná Amerika, poprípade Island. Himaláje ma napríklad vôbec nepriťahujú.

Děkujeme za rozhovor a přejeme dobré světlo!

Potešenie bolo na mojej strane.

Nyní se již pojďme kouknout na fotky. Další snímky najdete i v profilu Lukáše Ondrouška v naší FotoGalerii.