Výber profesionálneho statívu

2.2 Konštrukcia

2.2.1 Stredová tyč

2.2.1.1 Centrálne spojenie

Lacnejšie, mnohokrát plastové statívy, majú nohy spojené s centrálnou tyčou, čo výrobcovia odôvodňujú redukovaním vibrácií. Pravda je však taká, že prepojenie iba zbytočne bráni flexibilite rozloženia a je tam iba na to, aby sa nohy nerozbehli do strán samé od seba. Minimálna výška takéhoto statívu je iba o niečo menšia ako jeho zložená veľkosť, pričom rozchod nôh je vždy rovnaký. V takom dizajne totiž nie je možné jednu nohu položiť do iného uhla nezávisle od ostatných, čo je naozaj nepraktické a obmedzujúce. Ak nohy spojené nemáme, môžeme ich rôzne roztiahnuť, jednu z nich oprieť o vyšší kameň a ostatné dve nechať vzpriamené, prípadne inak ľubovoľne kombinovať, čo je výrazná pomoc obzvlášť, ak fotografujeme v nerovnom teréne.

2.2.1.2 Ozubená vs rapídna

Väčšina tyčí, označovaných ako rapídne, chodí voľne, pričom sú utiahnuté iba na jednom mieste v oblasti, kde sa spájajú nohy statívu. Existujú však aj ozubené stredové tyče, ktoré majú otočnú kľuku a uľahčujú tak posúvanie ťažkej fotografickej techniky vo vertikálnom smere. Ich nevýhoda sa však prejaví pri každom skladaní, kedy sa kľuka otáča a zavadzia. Ak teda máme fotoaparát a objektív, ktoré spolu vážia niekoľko kíl, výber stredovej tyče je celkom podstatný.

2.2.1.3 Otočenie a demontáž hlavy

Ako sme si už spomenuli vyššie, je občas nevyhnutné otočiť stredovú tyč tak, aby bol fotoaparát pod statívom. Skoro všetky statívy umožňujú jednoduché odstránenie hlavy alebo spodnej časti tyče, jej následné vytiahnutie a otočenie o 180 stupňov.

Jeden kamarát však zastáva názor, že v teréne a mnohokrát v snehu, nemá čas a ani chuť naťahovať sa šrubovaním statívu len preto, aby takúto tyč otočil. Pre jeho potreby je tu od firmy Gitzo séria Explorer (označovaná skratkou EX), kde je tyč umiestnená na otočnom kĺbe mimo stredu statívu, čím sa dá veľmi rýchlo a pohodlne umiestniť do akejkoľvek polohy. Pre tieto modely sú ale odporúčané off-center alebo mimo stredové hlavy, ktoré vysadia fotoaparát naspäť nad ťažisko statívu a zabezpečia tak lepšiu stabilitu celej zostavy. http://www.gitzo.com

2.2.2 Uzamknutie nôh

Výrobcovia dnes tvrdo súperia o to, ktorý statív má pohodlnejší uzamykaní systém jednotlivých častí nôh. Či už je to otočný ALR (Anti-Leg-Rotation) systém od firmy Gitzo, ktorý jednoduchým miernym pootočením pritiahne sekciu na danom mieste, alebo Flip Lever Leg zámok od firmy Manfrotto, ktorý zas zacvaknutím páčky urobí to isté, podstatné je iba to, či takéto zámky dovoľujú úplné rozobratie statívu do najmenších súčiastok. Nároční fotografi idú v honbe za dobrým záberom aj do tých najnáročnejších podmienok, a tak nie je neobvyklé uvidieť statív postavený v rieke, alebo v úplnom bahne, či piesku. Po takejto akcii musíme statívové nohy demontovať a poriadne vyčistiť, aby nám statív slúžil ešte dlhé roky.

Tiež je dôležité všimnúť si, do akých polôh sa dajú nohy natočiť vzhľadom k stredu statívu. Niektoré ponúkajú iba tri polohy kontrolované pomocou jednoduchej zarážky, iné zas dovoľujú udržať nohu pod rôznymi uhlami, ktorý však nepôsobí tak robustne a trvácne. Preto odporúčam si statív dokonale pozrieť a premyslieť, akú životnosť jednotlivé kĺby a úchyty poskytnú. Plast a guma vydržia určíte menej ako kov alebo karbón.

2.2.3 Materiály a hmotnosť

Tu sa už dostávame do oblasti materiálov a hmotnosti, ktoré sú navzájom úzko previazané. Podľa porovnania zo stránok Gitzo http://www.gitzo.com máme takéto rozdelenie materiálov podľa hmotnosti:

– Hliník (Aluminium)

– Horčík (Magnesium)

– Basalt

– Karbón (Carbon)

Pre zaujímavosť tu ešte uvediem limitovanú titánovú sériu od firmy Gitzo http://titanium.gitzo.com, ktorá ponúka klasický karbónový statív s titánovými úchytmi a kĺbmi pre nezničiteľné použitie.
Hliník a horčík patria medzi dlhoročný štandard (ak nerátame drevené statívy určené hlavne pre stredný formát). Postupne však ide vývoj dopredu a tak máme možnosť vybrať si dnes statív upletený z vlákien, ktoré poskytujú lepšiu rezistenciu voči vibráciám a súčasne znižujú celkovú hmotnosť výrobku.
Každopádne je v tomto smere ťažko radiť. Človek má častokrát pocit, že všetko nové je iba marketingový ťah, ktorý treba uviesť na trh. Nový materiál, názov alebo hocičo, je tu len preto, aby si výrobcovia zabezpečili lepšiu predajnosť. Dôležitý faktor však je, a vždy bude, hmotnosť. A hoci sa to nezdá, nosiť o dve kilá viac celý deň v rukách alebo na chrbáte dá dosť zabrať, a tak je nesmierne dôležité, snažiť sa ušetriť, kde sa dá. Dve kilá sú totiž úplné maximum, čo je normálny človek ešte ochotný a schopný so sebou všade vláčiť. Určíte sa však nedajte zlákať materiálom. Do úvahy treba vždy vziať aj ostatné postrehy z tohto článku a vyberať triezvo.