Jsou země, do kterých se za turistickými atrakcemi nejezdí, i když by bylo nač se dívat. Jednou z nich je bezesporu Irák. Následující článek vám přináší rozhovor se zajímavým člověkem - jednou z hvězd naší FotoGalerie, který v rámci svého povolání Irák navštívil a podělí se tu s vámi o svoje zážitky a snímky. Igor Šperka - Admirall.
1. Ako reagovala rodina, keď si sa rozhodol ísť na misiu. Kde pôsobíš, v akej oblasti?
Rodina mala o mňa spočiatku veľké obavy a neschvaľovali mi moje rozhodnutie, ale postupom času sú obavy menšie. V Iraku pôsobím už ôsmy mesiac, priamo v Bagdade. Vyučujem irackých dôstojníkov na Ministerstve obrany a spojenom veliteľstve v oblasti komunikačných a informačných systémov. Rozsah výcviku zahŕňa oblasť od základov práce s PC až po pokročilú prácu s elektronickými mapami. Iračanom bolo počas vyše 10tich rokov upierané právo na vzdelanie a vzdelávať sa mohli len vyvolení.
 |
 |
2. Aké boli tvoje prvé dojmy po príchode na miesto a ako sa ti pobyt javí teraz, s odstupom času. Čo ťa najviac prekvapilo milo a zaskočilo nemilo?
Krajina na mňa pôsobila spočiatku veľmi zvláštnym dojmom. Bolo to po prvý krát, čo som sa dostal na stredný východ a vôbec do Ázie. Ráz krajiny je úplne iný, než na aké som zvyknutý z Európy. Prvý dojem na mňa urobili nádherné stavby, kultúra a jej kontrast s vojenským prostredím. Na jednej strane úžasná architektúra a na druhej všade vybudované opevnenia a vysoké steny pre zvýšenú ochranu. Zvykal som si aj na denné nosenie helmy a nepriestrelnej vesty.
 |
 |
3. Nepôsobilo ti problémy prispôsobiť sa tamojším klimatickým podmienkam, ale aj režimu v misii? V akých podmienkach tam žijete?
Prvé tri týždne mi telo reagovalo na iné prostredie, na iné klimatické podmienky. Tým prešiel skoro každý. Vlhkosť vzduchu minimálna, všade plno prachu. Veľký rozdiel teplôt cez deň a v noci. Neskôr v lete neskutočne silné slnko. Denný režim v misii sa dá prirovnať k režimu doma, až na víkendy, kedy bežne pracujeme. Ubytovaní sme v ubytovacích bunkách s klimatizáciou so spoločným sociálnym zariadením pre dve bunky. Na bunke je ubytovanie pre dvoch. Úroveň ubytovania je veľmi dobrá. Stravujeme sa v spoločných jedálňach, úroveň stravovania je výborná. Máme možnosti aj športového vyžitia, je k dispozícii telocvičňa s posilovňou, futbalové ihrisko a v lete otvorený bazén.
 |
 |
4. Aký režim máte a ako tráviš osobné voľno? Musíte byť v misii, alebo sa môžeš voľne pohybovať po krajine?
Bohužial moj pohyb je obmedzený na zónu, v ktorej bývame a pracujeme. Preto nemôžem navštíviť známe náboženské miesta, bežné ulice v mestách alebo pamiatky. Okrem iného je to aj veľmi nebezpečné. Keď sa opúšťa zóna zo služobných dôvodov, tak so všetkými bezpečnostnými opatreniami v konvoji, sprevádzaní ochranou. Osobné voľno máme až po splnení povinností, vačšinou každý deň po piatej-šiestej hodine. Letné mesiace sme po práci zvačša trávili na bazéne. Po večeroch zájdem do telocvične alebo upravujem fotky v počítači alebo si pozriem nejaký film.
 |
 |
5. Máš možnosť pozorovať bežný, každodenný život obyvateľov? Môžeš priblížiť ich spôsob života? Čo je pre nich typické?
V rámci svojich pracovných povinností som mal možnosť len niekoľkokrát navštíviť iné miesta v rámci našej zóny a pozorovať život miestnych obyvateľov, takže nejake veľké pozorovanie nehrozí. Ale počas svojej práce sa stretávam každodenne s Iračanmi, hlavne z radov dôstojníkov, kde mám aj veľa priateľov. Niektorí aj študovali v bývalom Československu a vieme sa dohovoriť aj v našom jazyku. Iračania sú jednoduchí a srdeční, vačšinou milí ľudia. Zaujímavé je, že sa radi fotia. Ale keď ich odfotím, alebo sa odfotím s nimi, potom to berú tak, že im musím automaticky aj prinesť fotky. Inak je pre nich typické gestikulovanie, posedávanie a fajčenie. Iračania sú veľmi pohostinní, vedia sa podeliť aj o kúsok, ktorý majú. Na druhej strane mi spôsob života pripadá trochu chaotický. Veľakrát si skáču do reči alebo riešia tisíc vecí naraz. Zaujímavé je bozkávanie medzi mužmi pri pozdrave. Je to prejav blízkeho priateľstva, rovnako ako aj držanie sa za ruky.
 |
 |
6. Môžeš fotografovať bez obmedzení – v misii i mimo nej? Ak platia obmedzenia, tak aké? Pôsobí na teba prostredie ako na fotografa inšpirujúco, nutká ťa často fotografovať? Máš prístup k internetu? Nemohol by si poskytnúť už teraz nejaké fotografie našim členom?
Fotografovanie je v podstate dovolené. Nesmú sa fotiť kontrolné stanoviská, vstupy, brány, pristávacie plochy, vojenské zariadenia a podobne. Problém je, že vačšinu času som v chránenej medzinárodnej zóne, čiže v obmedzenom priestore, takže tie pravé miesta na dokumentárnu či reportážnu fotografiu, ako je život v uliciach Bagdadu, či náboženské posvätné miesta, sú pre mňa nedostupné. Väčšinou fotím reportáž z tunajších udalostí, alebo ulíc v našej zóne, portrét alebo architektúru. Dajú sa tu nájsť zaujímavé stavby, no tých nie je veľa. V zóne bežne žijú aj Iračania, takže niečo sa nafotiť dá, ale nie je to to pravé orechové. Vojaci sú takmer všade a zachytiť prirodzený život na ulici je ťažké. Na uliciach v Bagdade by to bolo fantastické, ale bohužial pre mňa vlastne nemožné. Jednak nemôžem len tak opustiť zónu a jednak je to aj veľmi nebezpečné. Napriek tomu je prostredie v zóne inšpirujúce a je možné tu nájsť veľa zaujímavých motívov. K internetu prístup mám a už som nejaké fotky prezentoval, navyše som urobil špeciálnu stránku s fotkami z Iraku (www.admirall.sk/iraq). Nejaké ilustračné zábery prikladám aj sem.
 |
 |
7. Fotografuješ radšej prírodu, alebo ľudí? Čo býva námetom tvojich fotografií? Čo ťa z fotografického hľadiska zaujalo a prečo?
Kedysi, keď som začínal, fotil som hlavne prírodu a architektúru. V poslednej dobe sa zameriavam aj na fotenie ľudí. V zóne, či vôbec v Bagdade sa o fotení prírody nedá hovoriť. Jednak tu nie sú hory, púšť zasahuje až k okraju Bagdadu a navyše, ako som už spomínal, pohybujem sa v obmedzenom priestore. Fotenie architektúry ma však tiež veľmi baví, hľadanie rôznych uhlov a pohľadov, a prezidentský palác, ktorý sa nachádza v zóne je mojím vďačným motívom. Je to úžasná komplexná stavba, zaujali ma hlavne stropy, ktoré sú fantasické. Precízna práca plná nádherných detailov.
 |
 |
8. Akú fotografickú techniku používaš? Neboli problémy s jej fungovaní v tamojších klimatických podmienkach?
Fotím Nikonom D70. Som s ním veľmi spokojný a tunajšie prašné prostredie zvláda veľmi dobre. Už som s ním fotil aj počas púštnej búrky, podľa miestnych obyvateľov jednej z najväčších za posledných pár rokov. Napriek tomu venujem zvýšenú pozornosť čisteniu prístroja, hlavne čipu.
 |
 |
9. Uvažuješ po návrate pripraviť vlastnú autorskú výstavu fotografií zo svojho pôsobenia? Kedy približne by mohla byť inštalovaná?
Áno. Uvažujem, že s kolegom, ktorý kedysi tiež pôsobil v Iraku, urobíme spoločnú výstavu fotografií na Ministerstve obrany SR. Plánujeme niekedy na jar 2006.
Zdroj: www.fopa.sk.