Všetko, čo potrebujete vedieť o panorámach

Tento článok vznikol ako odozva na pravidelné otázky užívateľov Galérie ohľadne fotografovania panorám. Obsahuje nielen kopu užitočných rád a nápadov vychádzajúcich z mojich vlastných skúseností a zo skúseností prizvaného hosťa, ale aj nepreberné množstvo odkazov na ďalšie zdroje a informácie on-line.

3 Fotografovanie

3.1 Praktické rady Lukáša

Teória je vždy zdĺhavá a nudná a ako všetci dobre vieme, veci sa najlepšie učia pozorovaním a zbieraním rád od ostatných. Dnes som si preto dovolil prizvať odborníka na panorámy vzatého, ktorý ochotne zodpovie pár otázok priamo zo svojich skúseností z terénu a pridá aj ukážky reálnych panorám.

Lukáš Ondroušek aka Jozef Hul sa na FA pohybuje už hodnú chvíľu a nemyslím, že ho treba nejak extra predstavovať . Jeho panorámy majú mnohí veľmi radi a bez váhania by si dali väčšinu z nich na stenu (ani ja sa neurazím dostať nejakú ako vianočný darček :).

Tak poďme hneď na to.

J: Čo presne rozoberieš na svojich príkladoch?

L: Aj keď sa príležitostne venujem i panorámam architektúry, preberiem dnes iba panorámy prírody s dôrazom na náročnejšie svetlo ako obedňajšie (čiže východ/západ slnka).

J: Ja zo zásady, okrem otepľovacieho polarizáku Singh Ray, iné filtre nepoužívam a ani ten si na panoramatické fotografovanie neviem predstaviť … Skúsil som to iba raz a bolo to už úplne na hranici únosnosti. Aké filtre sa teda podľa teba hodia na panorámy?

L: Z môjho pohľadu je odpoveď jednoduchá – na pano jedine prechodový filter. Polarizačný filter je väčšinou viac ako nevhodný. Nájdu sa ale aj výnimky. Tým sú predovšetkým panorámy potokov. Pozrime si 2 príklady:

Použitie CPL vadí

Použitie CPL nevadí

Ako vidno na prvom obrázku, CPL neurobil nič, čo by nedokázal prechodový filter – s tým rozdielom, že jeho efekt na oblohe nie je rovnaký (mení sa v závislosti od uhla voči slnku) a jeho účinok musí naprávať grafický editor. Na druhom obrázku nemáme v zábere priame svetlo ani oblohu, čiže sa nedostávame do podobných problémov. Efekt však nie je rovnomerný ani v tomto prípade – všimnime si, ako sa leskne kameň v pravom dolnom rohu. Nevyrovnanosť je tu podstatne menej rušivá. Príklady použitia prechodových filtrov si v tomto prípade uvádzať nebudeme, lebo princíp ich fungovania sa pri panoramatických snímkoch nelíši od toho na jednopolíčkových záberoch.

J: Ako teda prakticky fotiť panorámu, ako na to?

L: Toto je asi jedna z najzákladnejších otázok, na ktorú všetci očakávajú odpoveď pri čítaní tohto článku. Uvedieme teda niekoľko jednoduchých pravidiel a praktických príkladov, ktoré treba vziať do úvahy pri fotení panorám: 

  • Čas
  • Clona
  • ISO
  • Ostrenie

Empíriou som dospel, tak ako aj ty, k záveru, že najvhodnejšie je fotiť panorámy v režime M – to jest manuálna predvoľba expozičného času i clony. Dôvody sú jasné – jednoduchšie spájanie →menej úprav →vyššia kvalita. Táto metóda má aj úskalia, tie si však popíšeme neskôr.

Clona – používam clony v rozsahu 8 až 16. Zdá sa mi, že v tomto rozsahu sú fotky pri použití mojej výbavy najostrejšie.
Čas – na 99% nechávam zistiť automatikou (v móde s predvoľbou clony)
ISO – pokiaľ sa nejedná o nejaký výnimočný prípad, zásadne najnižšie ISO.

J: Súhlasím, čím menšie ISO, tým lepšie, no osobne by som sa týmto pri panorámach nezaťažoval. Dobré výsledky dostaneš aj na ISO 800. Čo však ostrenie? Čím viac popredia mám v zábere, tým zložitejšie je správne si určiť miesto zaostrenia.

L: Áno, faktor, ktorý sa spomína menej často, je práve výber rovnakého ostriaceho bodu/ov. Zvoliť jeden a prepnúť na manuálne ostrenie odporúčam najmä v prípade, ak máme popredie, ktoré je veľmi blízko a zároveň nerovnomerne rozložené po obraze. Ak to neurobíme a necháme automatické ostrenie, môže sa nám stať (kedy nedokážeme celú hĺbku obrazu pokryť ani na clone 16), že na jednej fotografii bude ostrá rastlinka vpredu a na druhej hory vzadu.

Príklad nižšie je zveličený pre názornosť.

J: Pri panorámach tiež záleží na prekrývaní jednotlivých záberov. Názory na to sa však rôznia. Aké odporúčania máš v tejto oblasti?

L: Samozrejme. To, čo ovplyvňuje kvalitu výsledného spojenia v počítači je plocha, ktorou sa jednotlivé fotografie panorámy prekrývajú. Ja osobne fotím pri prekryve cca 1/3, iní autori aj 1/2. Dôvody sú nasledovné: Objektívy často, najmä pri použití filtrov, silne vinetujú. Ako ukazuje nasledujúci príklad, pri menšom prekrytí nie je možné oblohu plynulo spojiť . Druhým dôvodom je posun perspektívy. Keďže väčšina z nás nevlastní panoramatickú hlavu, vzdialenejšie objekty budú na jednotlivých fotografiách zdanlivo meniť svoju pozíciu voči bližším objektom, ako spomínaš v časti o paralaxe. Výhoda väčšieho prekrytia v tomto prípade je jasná – väčšie prekrytie znamená menšiu rotáciu fotoaparátu pri fotografovaní, čo znamená menší zdanlivý pohyb objektov, čo znamená jednoduchšie spájanie. Nakoniec ešte jedno pravidlo – čím širší objektív, tým výraznejšie efekty (obidva).

J: Doteraz stále najväčšie nedostatky pociťujem pri vyberaní správnej scény, ktorá by bola vhodná na panorámu. Na umelecké fotografie už treba mať naozaj talent a pri panorámach je veľmi zložité predstaviť si, ako bude vlastne výsledok vyzerať .

L: Kompozícia panorám si vyžaduje značnú dávku predstavivosti, s tým môžem len súhlasiť . Keďže výsledný obraz sa objaví až po zložení jednotlivých obrázkov v počítači, nie je možné si ho prekontrolovať priamo na mieste, to vieš. Platí jedno základné pravidlo – menej nie je nikdy viac. Keď si to preložíme do zrozumiteľnej reči, radšej nafotiť po stranách viac, ako menej. V počítači to môžeme vždy orezať . Ak nám však niečo chýba, sme „nahratí“.

J: Aké problémy teda pozoruješ pri komponovaní?

L: Najväčšou kompozičnou výzvou pri panorámach je vyplnenie celého obrazu. Často sa stáva, že isté sektory sú takpovediac hluché (rozumej prázdne).

Ďalšie problémy môže spôsobovať veľkosť jednotlivých prvkov na samostatných fotografiách, a na výslednom obraze.

Na tejto fotografii je kameň od okraja vzdialený tak akurát.

Po „umiestnení“ do panorámy sa však situácia mení. Vo výslednom obraze kameň pôsobí natlačený v ľavom dolnom rohu.

Ďalšie problémy pri panoramaticky náročných prvkoch sú slnko v zábere, či popredie prečnievajúce nad horizont.

Nasledujúci príklad zachytáva obidva neduhy.

Napriek tomu, že bol použitý silný 0.9 Hard Edge ND filter, je výsledná panoráma podexponovaná i preexponovaná zároven. 

J: Čo by si teda urobil v takých podmienkach inak?

L: Riešení je niekoľko:

1. Iná kompozícia – úplne najlepšie, a niekedy aj najjednoduchšie riešenie. Jednoznačne vhodné pre fotografov, ktorí sa nespoliehajú na grafický editor buď z ideologických či iných prozaickejších dôvodov (jednoducho prácu s nimi neovládajú).
2. Ďalšie snímky – riešenie, ktoré sám často využívam. Jednoducho naexponujeme fotografie, na ktorých sa nachádzajú inkriminované miesta hneď pri fotografovaní s iným časom. Výsledné duplikáty potom (selektívne) spojíme v grafickom editore predtým, než začneme so samotným spájaním. Takýto postup si samozrejme vyžaduje určitú dávku schopností a trpezlivosti.
3. Raw nám našťastie poskytuje toľko dát, že i takúto fotografiu dokážeme relatívne vylepšiť v počítači. V podstate máme dve možnosti – buď použijeme funkcie ako Fill light a Recover (= Shadows & Highlights) na všetky fotografie, čiže Midtones (stredy) zostanú skoro nedotknuté, alebo ich použijeme iba na vybrané snímky a následne aplikujeme postup z bodu 2.

J: To už spomínaš postup fotenia HDR, to si vysvetlíme nižšie. Vďaka za rady, takéto postrehy z praxe sú na nezaplatenie. Nejaká zaujímavá rada na záver?

L: Rado sa stalo. Zaujímavý, no zriedkavejší problém predstavuje ešte silný vietor a obloha pokrytá mrakmi. V prípade, že fotíme „po vetre“ sa na nám môže stať, že ten istý mrak budeme mať na každej fotke, podobne ako si dal ukážku s telefonujúcim človekom. Rada je teda jednoduchá, fotiť proti vetru!

Týmto sa chcem Lukášovi poďakovať, že si našiel čas a zodpovedal zopár otázok. Nie všetci známi panorámisti sú takí ochotní. Na inšpiráciu odporúčam prejsť si jeho galériu tu na FA http://www.fotoaparat.cz, ale aj jeho súkromný web.

Líbil se vám článek?

Komentáře

Zobrazit diskusi ke článku ve fóru

Pro vkládání komentářů musíte být přihlášen.

Komentáře k článku (23)

Tisknout článek

Tip na článek

KONTRAST JAKO ZÁKLAD (NEJEN) BAREVNÉ SKLADBY OBRAZU, ŠKOLA BARVY JANA POHRIBNÉHO, 14. DÍL
KONTRAST JAKO ZÁKLAD (NEJEN) BAREVNÉ SKLADBY OBRAZU, ŠKOLA BARVY JANA POHRIBNÉHO, 14. DÍL

Čtr­náctý díl se­ri­álu „Škola barvy od Mi­s­tra Jana Po­hrib­ného“ je vě­no­ván té­matu KON­TRAST JAKO ZÁ­KLAD (NEJEN) BA­REVNÉ SKLADBY OB­RAZU. 

Cvi­čení: Vy­tvořte ale­spoň 2 kre­a­tivní fo­to­gra­fie, kdy každá bude vý­razně po­sta­vená na jed­nom z ba­rev­ných kon­trastů, pří­padně i na kom­bi­naci více kon­trastů v jed­nom snímku.

Doporučujeme

Nejčtenější články

Nejčtenější fototesty

FotoAparát.cz - Instagram