20. FotoVýstava – Boris Michaliček

Ahoj Borisi, začnu klasickým dotazníkem – kde žiješ, kolik je ti let a čím se živíš?

Momentálne žiejem aj s Evkou v Bratislave, no dúfame, že sa nám podarí vratiť sa do Popradu odkiaľ obaja pochádzame. Mám 26 rokov, vyštudoval som Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Doteraz som pracoval ako projektant, no zmenil som prácu a teraz pôsobím v banke na oddelení investičnej výstavby.

Jak jsi se dostal k focení? Rodinná tradice nebo jsi průkopníkem? 

K foteniu ma dotlačili rodičia, ktorí na mňa neustále hundrali, že nenosím z výletov žiadne fotky. V tej dobe som fotenie ozaj neznášal. No postupne som začal foťák do hôr nosievať a z nutného zla sa stala vášeň. Momentálne si cestu resp. výlet bez foťáku viem predstaviť len veľmi ťažko, ale ešte to dokážem.

Stejně jako ty, mám i já moc rád cestopis, je to tvůj hlavní obor? 

Sám neviem, ešte len začínam. Donedávna by ma to ani neneapadlo, ale v Pakistane som objavil aj radosť zo zachytenia ľudí a ich života. Ešte sa v tomto smere mám čo učiť, ale zatiaľ to vyzerá tak, že toto by mohlo byť pre mňa to pravé. Kombinácia reportu z ciest a zároveň zachytenie krajiny.

Zaujaly mě hlavně tvoje fotky z Pákistánu, proč právě Pákistán? 

To je veľmi jednoduchý príbeh. Vždy som sníval zúčastniť sa takejto cesty. Nakoniec sme s Evkou oslovili Doda Kopolda a dohodli sa s ním, že sa pridáme k ich expedícii. V živote pred tým ma nenapadlo, že pôjdem do Pakistanu a ani som o ňom toho veľa nevedel, čo je dosť trestuhodné keďže sa tam nachádza 5 zo 14tich osemtisícoviek. Preto som ozaj vďačný, že sme mali tú možnosť, pretože nám umožnila spoznať aspoň kúsok jednu úžasnú krajinu a nájsť si skutočne dobrých priateľov. A určite sme tam neboli naposledy. Mám v hlave pár nápadov, ktoré by som rád zrealizoval. Pakistan dáva možnosť navštíviť nové, neprefotené miesta, s nedoknutou prírodou a ľudmi, a to je pre mňa základ fotografickej cesty/ projektu: byť originálny miestom ale aj fotografiami. Nemusím fotiť Everest, ten bol nafotený už milión krát. Zato nádherné hory Hindukúša nafotilo a prešlo len málo ľudí.

Ten Pákistán ti upřímně závidím, na dobrodružství tohoto typu jsem už asi fakt starej. ;o) Kam se chystáš letos? 

Tento rok nejakú väčšiu cestu neplánujeme. Teda plánujeme, ale tú najväčšiu a pôjdeme na ňu spločne. No ďalší rok, by som rád niečo podnikol. Do úvahy prichádza Čína, Južná Amerika alebo aj Pakistan.

Jak tvé cestování bere tvoje přítelkyně (manželka) ? 

V pohode. Cestuje so mnou A to je najideálnejší stav aký si len môžem priať.

Co technika, čím vlastně fotíš a proč?

Fotím Nikonom D50 a fotím ním preto lebo som si ešte nekúpil lepší. Zatiaľ som v pozícii, že nasporené peniaze radšej vrazím do cestovania ako do techniky, ale už čoskoro budem musieť telo vymeniť. Objektívy mám tri: Tamron 17–35/2,8–4 ( až na plastové prevedenie skvelé sklo ), Sigma 70–200/2,8 a Nikkor 50/1,8. Pred Pakistanom som prešiel na systém filtrov LEE a bola to zatiaľ moja najlepšia investícia.

Fotek už máš víc jak dost, co takhle nějaká výstava? 

Výstav bolo viacero ( Autorské výstavy v Bratislave, Brne a Poprade + kolektívne v Bratislave). Od 29.2 beží výstava Krajinou troch kontinetov v Tatranskej galérii ( vila Flóra v Starom Smokovci).

Moc ti děkuji za rozhovor a do další tvorby ti držím palec a přeji dobré světlo. 

Hlavne ja ďakujem, bolo mi cťou

Michal Kupsa

Nyní se již pojďme kouknout na fotky. Další snímky najdete i v Borisově profilu v naší FotoGalerii a nebo na jeho vlastních, moc hezkých stránkách.