Cestopis - 2600 km po Islande (Iceland), september 2006

Keď sme sa konečne ocitli v Landmannalaugari, mali sme za sebou kus nádhernej cesty, ale to, čo nás čakalo bolo naozaj pecka! Kemp, chata, toalety v prekrásnej doline obkľúčenej kopčekami v neuveriteľných farbách. Za kempom zlievanie sa dvoch „riek“, jednej horúcej a jednej studenej, ktoré po zmiešaní vytvárajú potôčik hlboký ani nie po kolená, teploty ideálnej na kúpanie sa, alebo skôr ležanie. Do Landmannalaugaru vedie nádherný trek z Þórsmörku, o ktorom sa píše, že je jeden z najkrajších na svete! My sme noc trávili v kempe o 20 km ďalej. Pred spaním sme si spravili hodinovú prechádzku k neďalekému vodopádu a šup ho spinkať.

To spinkanie však nebolo až také dokonalé. Bola to naša prvá a posledná noc v stane! Od zimi som vstával niečo po piatej rannej a keď som mrkol do auta na teplomer, bolo 3 °C. Aj to je Island. Nový deň sme začínali takou maličkou, asi 2,5 hodinouvou túrou údolím Eldgjá k neveľkému vodopádu a potom nás už len čakal presun autom do rozprávkového kempu, ktorý leží hneď pod tretím najväčším ľadovcom sveta Vatnajökullom (po Antarktíde a Grónsku). Cestou obdivujeme nádherný vodopád Skógafoss, čiernu pláž pri meste Vík a prechádzame najväčším piesočným ľadovcovým polím v Európe Skeiðarársandur (okolo 1000 km2 ). Po príchode do kempu a malej prechádzke k ľadovcu nás čaká prvá celá noc v aute. Tu sme si ale nevedeli vynachváliť na druhý deň, pretože v aute sa dalo riadne natiahnúť a v prípade potreby ľahko prikúriť, či už vyhrievanými sedadlami, alebo aj topením.

Konečne poriadne vyspinkaní sa prebúdzame do počasia opäť sychravého, avšak aspoň nepršalo, škoda, že to aj nevydržalo celý deň.. o:) Vydávame sa na nádhernú šesťhodinovú túru priľahlým národným parkom, kocháme sa prírodou, obrovskými piesočnými poľami a roklinami, ktorými tečú obrovské množstvá ľadu a vody, keď pod ľadovcom vybuchne sopka! Do kempu schádzame pozdĺž ľadovcového jazyka, aj keď poriadne unavení, ale stále sa nevieme vynadívať tými nádhernými a nezyčajnými pohľadmi. Po únavnej túre následuje tranzit autom do mesta Egilsstaðir (hlavné mesto východu), kde dorážame pred polnocou a opäť spíme v aute na kempovom parkovisku.

Ráno, už ako tradične, využívame kempovú kuchyňu a toalety a pokračujeme ďalej. Dnešným cieľom (5. deň) je úžastné, povedal by som až fascinujúce jazero Mývatn. Tak na mňa pôsobilo.. Cestou si ešte odbočujeme na terennú jazdu (po stovkách km asfaltom) vychutnať si silu najmohutnejšieho vodopádu v Európe Dettifoss. Už neďaleko nášho dnešného cieľa sa nachádza stále aktívna sopka Krafla (očakáva sa jej erupcia v blízkej budúcnosti) a úžastné geotermálne polia, kde sme si mohli vychutnať rôzne vriacie bahná, jazierka a pod. Všetko to tam dymilo, sičalo a vrialo. Následovala obhliadka jazera, prešli sme všetky kempy, aby sme si vybrali ten vhodný pre nás a deň sme ukončili v neďalekom termálnom kúpalisku, kde sme si vychutnali nezabudnuteľný západ slnka priamo z bazéna!

Pred-predposledný deň môžme nazvať „adventure den“. Bol to druhý celodenný výlet do interiéru. Presúvali sme sa cestami necestami, obrovskými a neskutočne tvrdými lávovými poliami na juh k severnej strane ľadovca Vatnajökull. Tam sme sa samozrejme poprechádzali a ja som zažil aj jeden zážitok.. o:) Stál som dva metre od neuveriteľného ľadovca, no nikdy som sa ho nedotkol.. Delili nás dva metre štrku, ale ten bol tak nasiaknutý vodou z topiaceho sa ľadu, že fungoval ako bahno! Naša cesta ďalej viedla priamo do krátera sopky Askja. Miesto, kde sme sa ocitli, si ja slovami opísať netrúfam, tak použijem čísla a predstavivosť je na vás: čas 19:15, 1500 m.n.m., priemer krátera 8 km, plocha 50 km2, 2 jazerá, jedno s hlbkou 217m, jedno s 25 °C teplou vodou. To druhé vzniklo po erupcii v roku 1875, ..

Na Islande sme zažili zopár miest, kedy človek musí cítiť bezmocnosť voči sile prírody.. Toto bolo jedno z nich!

Noc sme strávili pár sto metrov pod kráterom, kde boli tuším, že dve chaty ale už zatvorené. Spoločnosť nám robili dvaja ďalší fotografi s domácou sprievodkyňou (poznala aj Bratislavu :), filmár a fotograf s priateľkou z Rakúska, susedia z druhého dňa, no a samozrejme fotograf (ja) s priateľkou zo Slovenska o:) Normálny foto zraz, pod sopkou..

Siedmy deň bol taký všeliaký.. no hlanve tranzitný. Podľa plánu sme sa mali dostať do jedného krásneho miesta (Hveravellir, Kjölur) s prírodným temálnym jazierkom a tam prenocovať, ale počasie tam bolo tak hrozné, že sa takmer nedalo výjsť z auta. Tak sme boli nútení pokračovať ešte ďalej a dostali sme sa opäť až ku Geysiru. Cestou sme sa zastavili pri vodopáde, v skanzene s pôvodnými zelenými domčekami a nevynechali sme ani nádherné Akureyri – hlavné mesto severu. Zaujímavé je, že Island má asi 330 tis. obyvateľov, Akureyri je 2. najväčšie mesto a má okolo 16 tis. obyvateľov. Prechod Islandom cez interiér zo severu na juh (čo malo byť vyvrcholením dňa, cesta vedie priesmykom medzi dvoma ľadovcami) sa skončilo „bojom o život“.. Tak hrozné počasie som hádam ani nezažil. V priebehu pár hodín nás takmer sfúklo z cesty, nestíhali nám stierače, potom nasledovala dúha a nakoniec slniečko..

A máme tu posledný deň, ktorý sme si nechali na hlavné mesto – podrobne. Alebo podrobnejšie. Prešli sme ho celé až k pobrežiu a miestnemu majáku, potom samozrejme hlavnú ulicu s obchodíkmi a videli sme super pouličný koncert. Navštívili sme veľmi zaujímavú stavbu Perlan, pozostáva tuším, že zo šiestich obrovských zásobníkov na vodu, ktoré sa niekedy používali ako rezervoáre na teplú vodu, ale momentálne sú už prázdne. Až na jeden, do ktorého nainštalovali Saga Múzeum. Nakúpili sme darčeky – suveníry a presunuli sa do mesta Keflavík, čo už je vlastne letisko. V miestnom kempe sa balíme a šup ho na letisko, kde sme museli ešte prebdieť noc a skoro ráno letíme „domov“..

Slovo na záver:

Podrobný cestopis k tejto ceste spolu s mapou, množstvom fotografií, cenami a rozborom nákladov nájdete na http://scandinavia.vl.sk. V prípade akýchkoľvek otázok ma môžte kontaktovať najlepšie v „guestbooku“ na spomínanej webstránke.

Ešte by som Vám rád napísal, že ľudí z FA som oslovil už v októbri minulého roka (však Michal), či by bolo možné niečo uverejniť aj na FA, no pre moju lenivosť, Vám píšem až teraz.. Vedzte, že k napísaniu tejto verzie špeciálne pre FA ma prinútilo len a len blížiace sa leto! Pretože stále tu je ešte obrovská a reálna šanca na Island v roku 2007 vycestovať!!! Takže páni a dámy fotografi, zbaľte techniku, niečo na seba a poďme na Island..

Miron Mikita