Zimným Škótskom

Skye

Cestou na Skye míňame hneď niekoľko nádherných hradov, horských priesmykov s panoramatickými výhľadmi a atraktívnych lochov v podhorí. Rozhodujeme sa dodržať plán a nezastavovať. Nabudúce. Len si občas voľačo zaznamenám do mapy. Ostrov je prístupný dvoma spôsobmi: kompou z mesta Mallaig alebo mostom z Kyle of Lochalsh, volíme druhú alternatívu, keďže lode odchádzajú len ráno a podvečer, presne vtedy, keď zvykneme fotografovať.
Skye je miestom, kde čas takmer stojí. Nenájdete tu reťazce rýchleho občerstvenia či obchodné centrá a v zime len minimum návštevníkov. Zato však množstvo malebných dediniek a neuveriteľne rozmanitá, napriek veľkému záujmu turistov nedotknutá príroda v rámci relatívne obmedzeného priestoru (85km na dĺžku, 10–40km na šírku, 1735 štvorcových km plochy) poskytne neskutočne veľa možností, z ktorých nám počasie a čas dovolili využiť naozaj len niekoľko. Za zmienku z tých neabsolvovaných (ale videných) rozhodne stojí hrad Dunvegan so svojskou, takmer mystickou atmosférou, kam treba prísť v čase prílivu, či 60-metrový kolmý útes Kilt Rock doplnený impozantným vodopádom, o ktorom sa hovorí, že v čase silných vetrov sa dá vidieť padať naopak.

Ostrovu dominuje na britské pomery majestátne pohorie Cuillin Hills, ktorému sa nevyhnete, keďže ho vidieť temer odvšadiaľ. Pokiaľ sa rozhodnete fotografovať ho zdola, azda najlepšie miesto je prístav Elgol so skalnatým pobrežím, o ktoré sa rozbíjajú vysoké vlny, ponúkajúce nekonečné množstvo variant na pôsobivé popredie. Na nás však najhlbší dojem zanecháva Old Man of Storr, skupina charakteristicky tvarovaných skalných veží. Vyžaruje neuveriteľne elektrizujúcu, dramatickú a trochu aj prehistorickú náladu. Na strmom svahu statív iba sťažka drží rovnováhu, pod každým naším krokom sa odsýpa kus kopca. I tlmené hlasy sa odrážajú od okolitých skál a menia sa takmer v krik, ponad hlavy nám prelietavajú zachrípnuté havrany a jedno kratšie krupobitie. To všetko úžasne zvýrazňuje fotografickú nirvánu, keď sa ocitnem sám uprostred tých zvláštnych neživých subjektov, cítim ich meniace sa nálady, ponáram sa do nich a napokon si na pár kúskoch celuloidu beriem kratučký úryvok z ich podmanivej večnosti.

Hory na Skye majú k našej nevôli zjavnú tendenciu zadržiavať oblaky privievané poväčšine zo západu, čím nám bránia zažiť také to skutočne efektné svetlo. Aj keď neprší, býva mdlé a ploché, núti nás meniť plány a improvizovať. O občasnom silnom vetrisku, ktorý nás jedno ráno odfúkne od majáku na Neist Point nehovoriac. Výsledkom je napríklad poldňový výlet mimo ostrov, pod niekoľko desiatok kilometrov vzdialenú dieru v mrakoch, ktorá sa dobrých pár hodín nádejne nepohla. Takto objavujeme Loch Torridon, zaujímavé jazero s rozmočeným brehom, v ktorom sú zasadené maličké vodné oká a niekoľko zaujímavých kanálov. Medzera v oblakoch statočne odoláva vetru a hoci nie je úplne ideálne umiestnená, k večeru nachádzame to, prečo sme sem išli: svetlo.

Praktické informácie

Kde
Údolie Glen Coe a ostrov Skye, Škótsko. Z Glasgowa do Glen Coe je zhruba 120 kilometrov, 2 hodinky po dvojprúdovej ceste A82. Trasa Glen Coe – Portree (najväčšie mesto na Skye, ktoré je svojou ústrednou polohou dobrým východiskovým bodom) meria 220 kilometrov, približne 4 hodiny jazdy. A82 do Invergarry, potom A87. Cesty v zime bývajú prázdne, povedal by som, že takmer pusté.

Kedy
Môj názor je, že kedykoľvek, počasie je veľmi nestále, v každom období sa bude hodiť kus šťastia. Leto je samozrejme príjemnejšie, s vyššou pravdepodobnosťou, že zasvieti, ale od júna do októbra vás môžu znechucovať tzv. midges, akýsi druh pakomárov. Údajne sú neuveriteľne dotieravé. O turistoch a iných fotografoch mlčím. Jeseň by mohla byť zaujímavá a farebná, najmä v Lowlands. Zima je pokojná a prázdna, trochu monotónna. Ak sa vydarí svetlo, dokáže byť úžasne dramatické. Z ôsmich dní, čo sme tam boli, prakticky svietilo iba dvakrát. Slnko sa ukazuje v priaznivejších časoch (vo februári vychádza o ôsmej, zapadá o piatej), trochu výhoda, keďže zvyčajne nespíte priamo na tom mieste, kde sa oplatí fotografovať. Škóti nepoužívajú zimné pneumatiky, namiesto toho radšej uzavrú cestu, trochu riziko, ale nás obišlo. A ešte poznámka: budú sa vám hodiť čižmy, väčšina miestnych ich do terénu nosieva. Nehovorím o horských túrach, samozrejme, ale napríklad o fotografovaní na brehu jazier.

Ako
Do Glasgowa lietadlom, spoločnosťou Air Berlin z Viedne, s prestupom na London-Stansted. Netuším, ako funguje verejná doprava v Škótsku, ale pri spôsobe fotografovania, keď kľúčovým obdobím dňa je zlatá hodinka ráno i večer, sa nezaobídete bez auta. To sa dá bez problémov prenajať na letisku v Glasgowe, na výber máte z niekoľkých spoločností. V zime zoženiete ubytovanie ľahšie, netreba žiadnu rezerváciu, čo prispieva k možnosti improvizovať. Avšak populárne a lacnejšie ubytovanie v súkromí (označované ako B&B, Bed & Breakfast) je poväčšine nedostupné mimo sezóny, zostávajú vám hotely. S tými sme boli výsostne spokojní. A ešte čosi: pochvaľoval som si cestovanie vo dvojici, vždy však s človekom, ktorý s vami zdieľa rovnaký a jediný cieľ cesty. Nebránim sa ani viacerým, ale vtedy už geometricky stúpa počet nutných kompromisov i rovnakých snímkov.

Koľko
Osem dní, primálo. Precestovali sme približne 2000 kilometrov. Letenka vyšla 261 euro. Prenájom auta 235 libier, bol to Ford Focus, ideálny pre dvoch cestujúcich a ich fotovýbavu. Ceny za nocľah sa pohybovali v rozmedzí 30–40 libier.

Záver

Škótsko je fascinujúce najmä rozmanitosťou krajiny, našinca uchvátia nádherné prírodné scenérie. Od úhľadných kobercov farmárskych Lowlands až po drsnú jednoduchosť nedotknutých Highlands, popretkávaných nespočetným množstvom jazier a zo všetkých strán obklopených pôsobivým pobrežím a skalnatými viac či menej prístupnými ostrovmi. To všetko priam dýcha kultúrnym a historickým dedičstvom prostredníctvom stredovekých hradov a opátstiev, zrúcanín starobylých kostolov či fascinujúcich monolitov. Zimné Škótsko má svoju charakteristickú žltohnedú náladu, pri troche šťastia spestrenú popraškom snehu a námrazami, nestále počasie síce predstavuje nekontrolovateľnú fotografickú výzvu, dokáže však scénam pridať monumentálnu dramatickosť. Ubytovanie je dostupnejšie ako v lete a môžete sa spoľahnúť, že vám do záberov nenalezú davy turistov a nebudú vás obťažovať svorky pažravých komárov. Ak sa zameriavate na krajinársku fotografiu, ľudoprázdny vidiek Škótska a jeho ikonické motívy vás pohltia natoľko, že týždeň vyhradený na jeho návštevu vám bude pripadať mizerne krátky.