10. FotoVýstava – Igor Šperka

Ani to netrvalo tak dlouho a již tu máme jubilejní desáté pokračování oblíbeného seriálu, ve kterém vám postupně představuji nejzajímavější autory, se kterými se můžete setkat v naší FotoGalerii. Dnes jsem pro vás opět vybral autora ze sousedního Slovenska, kterým je Igor Šperka. S tímto zkušeným fotografem se setkáváme na našich stránkách od jejich samého počátku a to nejen prostřednictvím krásných fotografií, ale mnohé určitě zaujala také jeho skvěláreportáž z válkou zmítaného Iráku.

Ahoj Igore, úvodem bych ti chtěl poděkovat, že jsi přijal mé pozvání do této rubriky a nemohu začít jinak, než tradiční “zpovědí“. Řekni nám prosím pár vět o sobě …

Igor Šperka Igor Šperka

Na diagnózu FOTO som ochorel niekedy pred štyrmi rokmi, hoci nejaké pokusy som absolvoval aj počas strednej školy. Vzhľadom na môj vek to bude asi trochu neskoro, ale je to dané viac-menej príchodom digitálnej techniky a jej komerčnou dostupnosťou. Fotím výhradne digitálnou technikou. Prvý foťák som kúpil v roku 2002. Ako mnohým ostatným tak aj mne táto technika umožnila pomerne rýchly rast. Bez nejakých väčších nákladov na prevádzku som mohol vycvakať desaťtisíce záberov a postupne pochopiť fotografické zákonitosti. Mal som potrebu o fotení rozprávať, zdieľať tvorbu a získavať skúsenosti aj sledovaním tvorby iných. Už na konci roku 2002 som narazil na Fotoaparát.cz, ktorému som verný dodnes. Toto médium mi veľmi pomohlo, ako asi každému, kto začína s fotením. Keď sa pozriem na to, čo som fotil v začiatkoch, tak to vo mne vyvoláva úsmev a zároveň aj úctu k fenoménu zvanému čas. Inak fotím všetko možné, nemám vyhranenú oblasť, ktorej by som sa zvlášť venoval. Ani nemám snahu venovať sa foteniu profesionálne. Mám rád slobodu.

Četl jsem tvou velmi zajímavou reportáž z Iráku a také jsem viděl celou řadu tvých výtvarně i dokumentárně cenných fotografií z této země. Jaké to vlastně je fotografovat v této lokalitě, do které jsou již řadu let upřeny zraky většiny světa? 

Nuž je to iná skúsenosť. Iné mravy, iné zvyky, iná kultúra. V zásade sú to ľudia dobrí a mierumilovní, ako väčšina ľudí na svete. Situácia je bohužiaľ taká aká je a bolo treba dodržiavať bezpečnostné pravidlá. Môj pohyb bol obmedzený na bezpečnostnú zónu, Ministerstvo obrany, ďaľšie tábory a veľvyslanectvo. Preto som sa ani nedostal do tzv. extrémnych oblastí. Pôsobil som v Bagdade jeden rok ako učiteľ. Niekoľkokrát som letel nad Bagdadom vrtuľníkom. Foťák som mal pravdaže so sebou. V zóne som fotil architektúru aj ľudí. Iračania sa veľmi radi fotia, hlavne tí jednoduchší. Má to však jeden háčik. Keď ich vyfotíte, musíte im priniesť foto. Okrem Iračanov som fotil aj vojakov, pracovníkov bezpečnostných služieb a ďalších ozbrojencov. Nikdy som však nefotil, keď si to ľudia neželali. Hlavne som musel dávať všade najavo, že mám zájem tých ľudí odfotiť. Nechcel som spôsobiť zbytočné prekvapenia a prípadné neočakávané reakcie. Pravdaže, nie všade bolo dovolené fotiť. V niektorých častiach sa menili aj podmienky na fotografovanie. Napríklad som mal nafotené niektoré časti prezidentského paláca a neskôr tam vydali zákaz fotenia. Naučil som sa mať vačšinu času fotoaparát pri sebe. Na začiatku boli situácie, ktoré som prepásol len preto, že som ho zrovna nemal. Napríklad keď cez zónu prechádzali americké alebo iracké vojenské konvoje.

Všichni dobře známe politickou i vojenskou situaci v Iráku z televizního zpravodajství, čím je ale tato zem zajímavá pro fotografa? 

Ako som už spomínal, táto krajina je zaujímavá svojou kultúrou, moslimským náboženstvom, kultúrnymi pamiatkami, nezvyčajnou architektúrou, ale aj klimatickými podmienkami a bezpečnostnou a politickou situáciou. Je zaujímavé, že Irak sa radí ku krajinám s najvyšším výskytom úmrtí novinárov a fotografov. Aj James Nachtwey, známy americký fotograf, bol v Iraku vážne zranený. Ale on patrí medzi tých, ktorí idú na doraz a riskujú aj svoj život. Ja medzi takých rozhodne nepatrím, aj keď je mi jasné, že len takto sa dajú získať unikátne zábery.

Ale abychom nehovořili pořád jen o Iráku – jaký je tvůj celkový vztah k cestování a jaké další země jsi ještě navštívil? 

Pravdupovediac, nie som nejaký veľký cestovateľ, aj keď rád spoznávam nové miesta. Ide skôr o príležitosť ako o cielenú snahu. Výnimkou bola návšteva Spojených arabských emirátov v lete tohto roku, kam som sa rozhodol vycestovať na dovolenku. V minulosti som niekoľkokrát dlhodobo služobne pôsobil v Bosne a Hercegovine. V budúcnosti by som rád navštívil nórske fjordy, talianske Toskánsko a ďalšie zaujímavé miesta, medzi ktoré považujem aj naše slovenské hory a pohoria, kde je stále čo objavovať.

A kde se ti líbilo nejvíc?

Určite Spojené arabské emiráty. Šejkovia sa rozhodli priviesť do Dubaja civilizáciu a rozhodne sa im to darí. Na pôvodnom mieste, kde vládla kedysi púšť a piesok postavili ultramoderné mesto plné pracovných, športových a kultúrnych príležitostí. Ako príklad uvediem svetovú raritu – lyžiarske centrum alebo unikátny vodný park Wild Wadi s umelými vlnami, surfingom a ďalšími atrakciami. Mojim snom bolo navštíviť a nafotiť svetoznámy hotel Burj Al Arab. Tento sen sa mi splnil. Takisto odporúčam rozprávkový hotelový komplex Madinat Jumeirah a Safari jazdu v miestnej púšti.

Vraťme se ale nyní na samý začátek. Řekni mi prosím, jaké byly tvé fotografické začátky a první kroky? 

K foteniu som sa prvýkrát dostal keď som mal 19 rokov. Môj brat si kúpil Praktiku PLC3 s 50kou objektívom a to bola príležitosť aj pre mňa. Fotil som na čierobiely film, ktorý som spolu s fotografiami vyvolával v skromnej tmavej komore. Vtedy ma to dosť chytilo. Fotil som napríklad aj Roba Pappa, keď sa ako štvorročný kúpal vo vaničke a pozeral na plávajúcu umelú kačičku. Doteraz si na tie zábery spomínam. Dnes je z Roba populárny slovenský spevák. S mojim odchodom na vysokú školu sa vytratil aj čas na fotenie a môj brat si po návrate zo základnej vojenskej služby foťák zobral. Tým sa na dlhú dobu moje fotenie skončilo.

Já mám tvé snímky moc rád již řadu let ale neuniklo mi, že se v nich objevuje celá řada témat a oborů. Je to proto, že jsi ještě nenašel to opravdové, co by tě zaujalo z dlouhodobého hlediska, nebo prostě jen rád zkusíš od každého něco? 

Máš pravdu. Nemám doteraz vyhranenú tému, ktorej by som sa naplno venoval. Je to asi otázka toho, vyskúšať si svoje schopnosti v rôznych situáciách, pri rôznych témach. Ale je to aj otázka časová. Keď som začínal, tak som ľudí fotil len veľmi málo a keď tak len svojich najbližších alebo priateľov. Na fotenie cudzích ľudí mi chýbalo viac odvahy. Dnes už mám odvahy viac a v mojej tvorbe je to aj vidieť. Vačšinou sa však zameriavam skôr na farby, tvary a svetlo, ako na emócie. Výnimkou je séria fotiek, ktoré som nafotil pri nedávnej návšteve Oravy, kde sa mi podarilo nafotiť starých ľudí a aj pomerne emocionálne fotografie. Skúsil som zase niečo nové.

Dnes se také velmi často mluví o fototechnice. Jaký byl tvůj vývoj v tomto ohledu? A jakou techniku používáš v současné době? 

Keď opomeniem už spomínanú Praktiku, tak sa dá povedať, že moje digitálne fotografické začiatky boli v znamení značky FujiFilm. Môj prvý model S304 som vystriedal asi po pol roku o niečo rýchlejším bratom S602. S týmto fotoaparátom som preknával úskalia začiatočníckej digitálnej fotografie a urobil svoje prvé vážnejšie zábery. Uspokojenie však trvalo asi rok. Keď som v roku 2004 vyskúšal čaro digitálnej zrkadlovky, tak som neváhal a spojil svoj osud so značkou Nikon. Model D70 som si veľmi obľúbil. Niekoľko mesiacov som používal aj model D50, ktorý som zakúpil na prekonanie časového obdobia, pokiaľ som čakal na model D200, kým bude na trhu. Toho som sa dočkal v marci 2006. Tento model má veľké predpoklady uspokojiť ma na dlhé obdobie. Má skvelé podanie farieb, čo je prednosťou Nikonov všeobecne, a veľmi presnú expozíciu s vylepšeným predvídaním váhy svetla. Okrem toho je znamenite vyriešený po stránke ergonomickej. S nástupom vačšieho rozlíšenia sa zvýšili aj nároky na kapacitu médií, hlavne pri fotení do formátu RAW, ktorý už štandardne používam. Tomu sa prispôsobila záznamová karta a počítačové vybavenie, ktoré je dnes tmavou komorou digitálnej techniky, pričom plní aj požiadavky na archiváciu. Objektívy tiež prešli určitým vývojovým štádiom. Od značky Sigma som postupne prešiel na kvalitné Nikkor objektívy 17–55/2,8 a 70–200/2,8 VR. Niektoré výborné Sigmy však stále mám, hlavne makro 150 a širokouhlú 10–20, na ktoré nedám dopustiť.

Igore, moc ti děkuji za rozhovor a přeji ti do další tvorby i do života především hodně štěstí a samozřejmě ono tradiční dobré světlo. Budu se těšit na tvé další snímky a taky zase někdy na viděnou na některém ze srazů našeho magazínu. 

Michal

Líbil se vám článek?

Komentáře

Zobrazit diskusi ke článku ve fóru
  • Radim Spitzer
    Radim Spitzer
    31.10.2006 02:44

    skvele fotky, pekne pocteni!
    Ahoj, R.

  • Igor Šperka
    Igor Šperka
    31.10.2006 10:36

    Dakujem vsetkym za navstevu a redakcii za moznost prezentacie mojej tvorby a slova. Vsetkym zelam dobre svetlo!

  • Ivan Tomášek 1
    Ivan Tomášek 1
    31.10.2006 23:45

    Admirále, zdravím !!
    A přeji mnoho dalších úspěchů !

    Ivan Tomášek
    /i.BoB.t./

  • Martin KOVALIK
    Martin KOVALIK
    11.12.2006 20:56

    Admirall na HRAD ;) ahoj Igore - je to fajn ;)

  • jana sedlakova
    jana sedlakova
    19.12.2006 17:34

    Ahoj Igor! do budúcna si prajem mať aspoň tak dobré fotografie ako sú tie TVOJE. prajem krásne chvíle s fotoaparátom. miesto zbraní, fotoaparáty - heslo pre tvalý mier. zdraví Jana

Pro vkládání komentářů musíte být přihlášen.

Komentáře k článku (14)

Tisknout článek

Tip na článek

Jak funguje režim vysokého rozlišení
Jak funguje režim vysokého rozlišení

40 mo­delů fo­to­a­pa­rátů dnes ge­ne­ruje fo­to­gra­fie s vy­so­kým roz­li­še­ním (high re­so­lu­tion mode) ty­picky 4× vět­ším, než je roz­li­šení vlast­ního sen­soru. Pa­na­so­nic Lu­mix 5S II tak zvýší množ­ství pi­xelů z 24Mpix na 96Mpix. Re­žim vy­so­kého roz­li­šení u Pa­na­so­nic Lu­mix 5S II jsem vy­zkou­šel na Šu­mavě při fo­to­gra­fo­vání hor­ského po­toka dlou­hými časy, kra­jiny krát­kým te­le­ob­jek­ti­vem a rysa os­t­ro­vida krát­kou ex­po­zicí.

Doporučujeme

Nejčtenější články

Nejčtenější fototesty

FotoAparát.cz - Instagram